Františkove radostné rodiny odovzdávajú vieru z generácie na generáciu

Počas stretnutia rodín v rámci Roka viery, posledný októbrový víkend, pápež František v troch príhovoroch o rodine ponúkol jednoduché a jasné slová, o viere, radosti, modlitbe, troch slovách, ale dotkol sa aj ochrany práv rodiny ako spoločenstva, v spoločnosti kde prevláda ochrana práv jednotlivca.

V rámci stretnutia predstavili v Ríme aj novú ikonu rodiny – scéna obetovania Ježiša v chráme s postavami Márie, Jozefa, Simeona a Anny. Názov ikony je „Z generácie na generáciu sa šíri jeho milosrdenstvo“.

Nasleduje výber myšlienok z troch príhovorov pápeža o rodine:

- - - - -

Rodina nie je súhrn ľudí, ktorí ju tvoria, ale «spoločenstvo osôb». A spoločenstvo je viac ako súhrn jednotlivcov. Dalo by sa bez preháňania povedať, že rodina je motorom sveta a dejín.

Rodina je miestom, kde dostávame meno, je miestom náklonnosti, priestorom intimity, kde sa priúčame umeniu dialógu a medziľudskej komunikácie.

V rodine človek nadobúda vedomie vlastnej dôstojnosti a – najmä v prípade kresťanskej výchovy – uznáva dôstojnosť každej ľudskej osoby.

Rodina je založená na manželstve.

Manželská a rodinná láska tiež jasne poukazuje na povolanie človeka k láske jedinečnej a trvalej, a že skúšky, obety a krízy páru ako aj rodiny sú krokmi pre vzrastanie v dobre, pravde a kráse. ... zverujúc sa Božej prozreteľnosti.

Uzmierenie dáva rodine jednotu, a toto povedzte mladým ľuďom, mladým párom, že nie je ľahké ísť touto cestou, ale táto cesta je taká krásna. Taká krásna. Treba to povedať!

Štedrosť, nezištnosť otca a mamy voči deťom je veľmi dôležitá: „stratiť s deťmi čas“, hrať sa s deťmi.

... ťaží nedostatok lásky. Nedostať úsmev, byť neprijatý. Ťaží mlčanie, niekedy aj v rodine medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami.

Drahé rodiny, Pán pozná vaše námahy, vie o nich!

Poďte ku mne, všetky rodiny sveta, hovorí Ježiš, a ja vás posilním, aby vaša radosť bola úplná. A tieto Ježišove slová prineste domov, noste ich v srdci, podeľte sa o ne v rodine.

... ako Abrahám na spoločnú cestu. Toto je manželstvo! Vydať sa na cestu spoločne, ruka v ruke, zverujúc sa do veľkých rúk Pána. Nedať šancu tejto kultúre provizórnosti, ktorá trhá náš život na kúsky! S touto dôverou Božej vernosti čeliť všetkému, bez strachu, zodpovedne.

Kresťanskí manželia nie sú naivní, poznajú problémy a protivenstvá života. Nemajú však strach zobrať na seba svoju zodpovednosť pred Bohom a spoločnosťou.

Na to, aby mohla rodina prospievať, musí nutne používať tri slová. Tri slová: prosím, ďakujem a prepáč. Tri kľúčové slová! Používajme tieto tri slová v rodine. Odpúšťajme si každý deň!

A toto je dôležité! Vedieť si v rodinách odpúšťať, pretože všetci máme nedostatky, všetci! Neraz robíme veci, ktoré nie sú dobré a ubližujú druhým. Treba mať odvahu žiadať o prepáčenie, keď v rodine pochybíme...

Rodina zakusuje v živote veľa krásnych momentov: Odpočinok, spoločný obed, vychádzka do parku alebo na vidiek, návšteva starých rodičov, návšteva niekoho chorého... Ak však chýba láska, chýba radosť, chýba oslava.

Každá rodina, ako tá Nazaretská, je včlenená do dejín svojho ľudu a nemôže existovať bez predchádzajúcich generácií. Deti sa učia od starých rodičov, od predchádzajúcej generácie.

Drahé rodiny, aj vy ste súčasťou Božieho ľudu. Kráčajte s radosťou spolu s týmto ľudom.

Drahé rodiny: modlíte sa občas v rodine? Niektorí áno, to viem. No mnohí sa ma pýtajú: Ale ako sa to robí? Nuž tak, ako ten mýtnik, to je jasné: ponížene, pred Bohom.

Všetky rodiny, všetci potrebujeme Boha, všetci, všetci!

Modlitba v rodine si vyžaduje jednoduchosť! Pomodliť sa spoločne Otče náš okolo stola, to nie je nejaká mimoriadna vec, je to ľahké. A pomodliť sa spolu v rodine ruženec, to je ozaj krásne, dodáva to mnoho sily! A tiež modliť sa jeden za druhého...

Toto robí rodinu pevnou: modlitba.

Všetci vieme, že rodiny sú „v jednom behu“, sú veľmi zavalené povinnosťami, no myslíte niekedy aj na to, že tento „beh“ môže byť aj behom viery? Kresťanské rodiny sú rodinami misionárskymi. Udržiavajme vieru v rodinách, pridávajme soľ a kvas viery do našich každodenných vecí.

Ako je to s radosťou v tvojej rodine? ... Drahé rodiny, vy to dobre viete, že pravá radosť, ktorá sa zakusuje v rodine, nie je niečo povrchné... pochádza z hlbokého súladu medzi osobami, ktorý všetci cítia v srdci, a ktorý nám dáva pocítiť, aké krásne je byť spolu, byť si navzájom oporou na životnej ceste.

Trpezlivosť je cnosť Boha, ktorý nás v rodine učí mať túto trpezlivú lásku voči sebe navzájom. Majme trpezlivosť so sebou navzájom.

Ak chýba láska k Bohu, aj rodina stráca harmóniu, prevládne individualizmus a radosť uhasína. Avšak rodina, ktorá prežíva radosť z viery, spontánne ju komunikuje a je soľou zeme a svetlom sveta, je kvasom pre celú spoločnosť.

Drahé rodiny, žite vždy vo viere a jednoduchosti, tak ako Svätá nazaretská rodina.

„Dobrá zvesť“ o rodine je veľmi dôležitou súčasťou evanjelizácie.

Skutočné kresťanské rodiny sa dávajú poznať vernosťou, trpezlivosťou, otvorenosťou životu, úctou k starším... Tajomstvom tohto všetkého je Ježišova prítomnosť v rodine.

Predkladajme všetkým, a to úctivo a odvážne, krásu manželstva a rodiny vo svetle evanjelia!

František je hriešnik, ale má istotu, že Boh je prítomný v živote každej osoby

„Jasne vidím, že vec, ktorú Cirkev dnes najviac potrebuje je schopnosť liečiť rany a rozohrievať srdcia veriacich, a tiež blízkosť k druhým. Ja vidím Cirkev ako nemocnicu na poli po bitke. Je zbytočné pýtať sa ťažko raneného, či má vysoký cholesterol a cukor. Je treba ošetrovať rany. Potom môžeme hovoriť o všetkom ostatnom. Ošetrovať rany, liečiť rany... A treba začať odspodu.“

Svätý Otec František to povedal vo svojom prvom, dlhom interview (celá verzia v angličtine), ktoré poskytol pre renomovaný jezuitský časopis «Civiltà Cattolica». Rozhovorl vyšiel 19. septembra naraz vo viacerých jezuitských periodikách, v rôznych krajinách. Jezuita Antonio Spadaro sa s pápežom zhováral hneď viac ráz: 19., 23. a 29 augusta. Bergoglio ukazuje zatiaľ neuverejnený „preukaz“ svojej osobnosti, do ktorého patrí aj to, čo má rád z kultúry; uvažuje o dnešnej Cirkvi, a naznačuje priority pastoračnej práce.

Niektoré myšlienky zozbierané v skratke:

-    Cirkev je nemocnicou na poli, v ktorej sa ošetrujú rany.
-    Nemôžeme hovoriť iba o témach potratov, homosexuálnych zväzkov, či antikoncepcie.
-    Cirkev potrebuje schopnosť ošetrovať rany a rozohrievať srdcia veriacich, a tiež blízkosť k druhým.
-    Ja vidím Cirkev ako nemocnicu na poli po bitke.
-    Treba ohlasovať to podstatné, to je to, čo priťahuje viac a zapaľuje srdcia, ako učeníkom z Emauz.
-    Cirkev sa niekedy uzavrela do malých vecí, do nepatrných predpisov.
-    Služobníci Cirkvi musia byť predovšetkým služobníkmi milosrdenstva.
-    Hlásanie Božej lásky predchádza morálnym a náboženským povinnostiam. Dnes sa zdá, že prevláda opačný postup.
-    Homosexuálne osoby sú „sociálni zranení“, lebo cítia, akoby ich Cirkev vždy odsudzovala.
-    Homosexuáli: V živote Boh sprevádza osoby a my ich musíme sprevádzať, začínajúc z ich situácie.
-    Ak sa prehnaným spôsobom dbá na náukovú istotu, alebo sa chce tvrdohlavo vrátiť minulosť, tak sa viera stáva ideológiou.
-    Mám jednu dogmatickú istotu: Boh je prítomný v živote každej osoby. Aj keď bol život ako katastrofa, zničený zlozvykmi či drogami.
-    Aj keď je život osoby ako zem plná tŕnia a buriny, vždy je tam miesto, kde môže rásť dobré semeno.
-    Snívam o Cirkvi ako o matke a pastierke. Jej služobníci musia byť milosrdní, starať sa o ľudí.
-    Organizačné reformy a reformy štruktúr sú druhoradé. Prvá musí byť reforma v správaní sa.
-    Služobníci evanjelia musia byť schopní rozohriať srdcia ľudí, kráčať s nimi v noci.
-    Ja som hriešnik, na ktorého Pán zhliadol. To som povedal, keď ma zvolili.
-    Myslím, že vždy bude treba istý čas na to, žeby sa položili základy skutočnej, efektívnej zmeny.
-    Vystríham sa robiť rozhodnutia improvizovane.
-    Ja som rodený, rodený neporiadnik. Poriadok u Jezuitov veľmi ovplyvnil.
-    Keď som bol mladý provinciál, bol som autoritatívny v rozhodnutiach, ale nebol som pravicový. (Pravicový – priklonený k vtedajšiemu politickému režimu v Argentíne. – pozn. prekl.)
-    Myslím, že konzultácie sú veľmi dôležité. Chcem konzultácie reálne, nie formálne.
-    Úrady rímskej kúrie sú v službe pápeža a biskupov: musia pomáhať miestnym Cirkvám, nie stať sa orgánmi cenzúry.
-    Je tu znepokojujúce riziko zideologizovania a zneužitia Vetus Ordo (latinská omša).
-    Ak má niekto odpovede na všetky otázky, to je dôkaz, že Boh s ním nie je.
-    Vízia náuky Cirkvi ako monolitu bez odtieňov, ktorý treba brániť, je mylná.
-    Boh sa zjavil ako príbeh, nie ako kompendium abstraktných právd.
-    Som živý vďaka sestričke, ktorá mala „čuch“ a strojnásobila mi lieky.
-    Čítal som I Promessi sposi (najslávnejší taliansky román – pozn. prekl.) tri krát a mám ho na stole, aby som ho čítal opäť.
-    Film La Strada od Felliniho sa mi asi najviac páčil, a stotožňuje sa s ním.
-    Obdivujem Caravaggia, jeho maľby hovoria ku mne.
-    Musíme nájsť novú rovnováhu, lebo inak sa aj morálna budova Cirkvi zrúti ako domček z karát.
-    Najdôležitejšia vec je prvé ohlasovanie: „Ježiš ťa zachránil!“

Pokora a úsmev rímskeho biskupa spred 35 rokov

V auguste roku 1978 bolo konkláve, z ktorého iba po jednom dni, popoludní 26. augusta, vyšiel pápež Ján Pavol I.

Bola sobota a kardináli v konkláve zvolili za Petrovho nástupcu patriarchu z Benátok, Albina Lucianiho. Relatívne mladý, 65-ročný, si vybral meno Ján Pavol, z úcty k svojim dvom predchodcom. Jeho pontifikát trval neočakávane krátko, iba 33 dní. Zomrel 29. septembra.

Dôležitosť jeho pontifikátu označil jeho nástupca, Ján Pavol II., za v proporciách opačnú než jeho trvanie. Všeobecne sa na neho spomína ako na „usmievavého pápeža“, ktorý vzbudil mnohé nádeje.

Jeho pôvodná prax farára, a neskôr pastiera Cirkvi v Benátkach, jeho nestrannosť zoči-voči vatikánskej kúrii, jeho jednoduchý štýl vyjadrovania sa a prístupu k ľuďom, úsmev, témy hriechu a milosrdenstva – to všetko ho spája s dnešným pápežom Františkom.

Ján Pavol I. bol tiež veľkým katechétom. Tých niekoľko málo generálnych audiencií za jeden mesiac pontifikátu sa nieslo v duchu rozhovorov s inými, bez napísaných textov a v štýle, ktorému rozumeli aj menej vzdelaní. Luciani rovnako ako Bergoglio, prízvukoval milosrdenstvo. „Žiaden hriech nie je príliš veľký: akokoľvek veľká spáchaná vec bude môcť byť vždy prekrytá nekonečným milosrdenstvom.“

Ako pápež, ktorý mal heslo „Humilitas“, pripomínal: „Možno riskujem, že poviem niečo nevhodné, ale poviem to. Pán tak veľmi miluje ľudstvo, že niekedy dovolí aj veľké hriechy. Prečo? Lebo tí, čo ich spáchali, tie hriechy, keď sa obrátia, zostanú veľmi pokorní...“

Ako Bergoglio, ani Luciani neprestal chodievať do spovednice, keď ho vysvätili za biskupa. A rovnako mal kritický postoj k spravovaniu majetkov Cirkvi. Nie je žiadnym tajomstvom, že ako patriarcha v Benátkach nemohol stráviť bezohľadnosť zo strany zodpovedných osôb pri niektorých aktivitách Vatikánskej banky.

Ako František, tak už aj Ján Pavol I. mal jasnú predstavu svojho úradu ako služby pastiera. Štátnemu sekretárovi Villotovi povedal: „Hovorím vám celkom úprimne, že som predovšetkým kňaz, teraz som aj pápež, ale chcem byť pastierom, nie funkcionárom v úrade... Najprv som biskupom Ríma a potom pápežom. Viem, že sú to dve veci v jednej, ale ja nechcem byť postavou na vystavovanie pred mojimi farármi a mojím ľudom.“

Napokon, spoločné s Františkom majú aj prosbu o modlitbu. Pri prvom príhovore pred Anjel Pána, v nedeľu 27. augusta 2013, povedal: „Ja nemám ani múdrosť srdca Jána XXIII., ani prípravu a kultúru Pavla VI., ale som na ich mieste, musím sa usilovať slúžiť Cirkvi. Dúfam, že mi pomôžete svojimi modlitbami.“

spracované podľa vaticaninsider.it

Prepis z videa: o súkromnom vlastníctve.

„Súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho absolútnym a neodňateľným právom. Nikto nemá výsadu môcť užívať exkluzívne dobrá pre svoje výhody ponad to, čo je potrebné, keď sú tu tí, ktorí umierajú, lebo nemajú nič. Sú to vážne slová. Vo svetle týchto slov nie iba národy, ale aj my súkromne, osobitne my v Cirkvi, sa musíme pýtať sami seba: Naozaj sme naplnili Ježišov príkaz? Keď on povedal: Miluj svojho blížneho, ako seba samého.“

Ako uvažovať o žene ... podľa Lumen fidei

Podľa niektorých veriacich pápež František vyslovil príliš odvážnu vetu, keď povedal, že Panna Mária je väčšia než apoštoli. Povedal to v odpovedi na otázku o úlohe ženy v Cirkvi, keď sa ho na to opýtali novinári počas letu z Ria de Janeiro, 29. júla 2013, po Svetových dňoch mládeže.

Taká normálna viera, na ktorú si treba zvyknúť

Dozneli už veľké udalosti Svetových dní mládeže v Riu, dozneli aj dozvuky v podobe úvah, postrehov či spomienok. Zdalo by sa, že sa život vrátil do normálnych koľají. Pápež doletel do Ríma, ešte v to dopoludnie poslal ďakovnú myšlienku mladým na Twitteri a ...

Pápež František poslal za osem dní 19 tweetov

Počas ôsmich dní svojej prvej zahraničnej cesty – do Brazílie na Svetové dni mládeže – pápež František zverejnil na sociálnej sieti twitter dohromady 19 krátkych myšlienok, akoby katechéz, tweet-ov. Jeho tweety sú uverejňované vo viacerých jazykoch: anglicky, taliansky, španielsky, portugalsky, francúzsky, nemecky, poľsky a dokonca latinsky a aj arabsky. Jeden tweet nesmie byť dlhší ako 140 znakov, čiže písmen a medzier dohromady. Všetky pápežove tweety slúžia na napĺňanie jeho poslania – posilňovať bratov vo viere, počas SDM najmä „mladých“ bratov a sestry.

Encyklika Lumen fidei o viere, ktorá otvára pohľad do budúcnosti

V piatok 5. júla 2013 predstavili vo Vatikáne prvú encykliku pápeža Františka. Zapíše sa do dejín ako encyklika zo štyroch rúk. Prvý apoštolský list pápeža Františka má názov Lumen fidei (Svetlo viery), a ako dielo o viere je tretím do série, ako to plánoval ešte Benedikt XVI., keď vydal najprv encykliky Boh je láska a Nádej spásy. Benedikt túto tretiu – Svetlo viery – pripravoval, a rozpracovaný text odovzdal svojmu nástupcovi. Pápež František ho prijal a dokončil. Sám o tom hovorí s bode 7 encykliky. (Preklad úryvkov do slovenčiny je iba neoficiálnym prekladom autora tohto blogu.)

Pápež chce kandidátov na biskupov ako pastierov blízkych ľuďom, s láskou k chudobe

Tieto slová povedal Svätý Otec František o výbere biskupov, keď sa prihovoril svojim nunciom, ktorí zastupujú Svätú Stolicu po celom svete, a na tri dni sa zišli v Ríme na pracovné stretnutie. Nech milujú chudobu, ... nech nemajú psychológiu „kniežat“, doplnil pápež František.

Ako sa pápež František za 100 dní dotkol Slovákov na Facebooku

Na slovenskej facebookovskej stránke „František, rímsky biskup, pápež“ sa medzi už vyše dvetisíc tristo priateľov stránky dostávajú denne myšlienky, fotky, videá o činnosť Svätého Otca Františka. Keďže pápež v týchto dňoch prekročí symbolických sto dní od svojho zvolenia, pozrime sa, aké obrazy a slová sa dotkli Slovákov na Facebooku.

Dvaja pápeži chcú blahorečenie Oscara Romera

Na Slovensku ho poznáme aj vďaka životopisnému filmu, ktorý vysielal už niekoľkokrát Televízia Lux. Salvádorský arcibiskup zastrelený počas omše, Oscar Romero. Kauzu jeho blahorečenia najprv pozastavili, ale ostatní dvaja pápeži ju „odblokovali“.

Treba sa pýtať, ako „dobrý pápež“ zmenil Cirkev

Pred päťdesiatimi rokmi, 3. júna 1963, zomrel pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli. Úcta k tomuto dnes už blahoslavenému pápežovi je stále živá a ani na Slovensku nechýbajú jeho ctitelia.

Pápež sa modlí o odvahu pre tých, ktorí v Číne hovoria o Ježišovi

V piatok 24. mája si Cirkev pripomína liturgickú spomienku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorú si zvlášť uctievajú čínski kresťania v sanktuáriu Sheshan v Šanghaji. Túto spojitosť už dávnejšie začal pripomínať dnes emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý aj chcel, aby sa 24. máj stal dňom modlitieb za Cirkev v Číne.

Milánsky kardinál vyzýva Európu učiť sa žiť v pluralizme

„Musíme sa naučiť žiť v pluralizme,“ povedal milánsky kardinál Angelo Scola počas stretnutia pri 1700-tom výročí Milánskeho ediktu.

Skupina biskupov na koncile podpísala pakt z katakomb – za chudobnú Cirkev (Mozaika koncilu – 10)

Asi 40 biskupov, účastníkov Druhého vatikánskeho koncilu, sa stretlo 16. novembra 1965 v katakombách sv. Domicily, aby podpísali sčasti tajný pakt, zameraný na zbavenie sa bohatstva, pompéznosti a ceremónií v Katolíckej cirkvi. Mená prítomných biskupov nie sú známe. Táto udalosť časovo zapadá do obdobia krátko pred ukončením koncilu a ukazuje na prítomnosť rozhodného postoja niektorých biskupov, ktorí sa zaviazali žiť v chudobe, jednoduchosti ako aj transparentne a kompetentne spravovať záležitosti Cirkvi.

Vekom starý Benedikt pozýva veriacich na sociálne siete – pre vieru mladých

„Niekedy nám v tejto oblasti chýbala odvaha, tvorivosť a výchovno-pastoračná vízia,“ povedal pre vaticaninsider.it hlavný radca saleziánov pre komunikáciu, don Filiberto González Plascencia. A ako najdôležitejšie kritérium, prečo by mali byť jeho spolubratia saleziáni prítomní na facebooku, či twitteri uviedol spásu mladých. „Aby sme komunikovali Božiu lásku miliónom mladých, ktorí žijú na digitálnom kontinente“.

Blahoslavená otrokyňa „teta Františka“ vedela len ruženec

Bola afro-brazíslkou otrokyňou, a celý jej život bol kráčaním za slobodou. V sobotu 4. mája ju v Brazílii vyhlásili za blahoslavenú. Františka de Paula od Ježiša, známa ako Nha Chica, alebo jednoducho teta Františka.

Nový pohľad na druhých a rešpekt k nim sa rodí zo vzťahu k Bohu, vraví pápež František

Veľkonočné obdobie je „predovšetkým časom Ducha Svätého“, uviedol na začiatok audiencie v stredu 8. mája 2013 pápež František. „Kto je Duch Svätý?“, opýtal sa. Odpoveď vyznania viery je, že on je Pán a Oživovateľ.
Celé znenie katechézy z generálnej audiencie 8. mája 2013.

Dominik Savio a ľudová zbožnosť

V nedeľu 5. mája sa v Ríme stretli zástupcovia rôznych bratstiev z celého sveta, aby v Roku viery oslávili svoj osobitný deň, s pápežom. František pre nich slúžil nedeľnú eucharistiu na Námestí sv. Petra a v homílii hovoril o význame ľudovej zbožnosti.

„Dobrý pápež“ sa zdôveril, ako pri ruženci myslí na celý svet

Na archívnom videu talianskej televízie Rai Tre sa dozvedáme, ako sa „dobrý pápež“, blahoslavený Ján XXIII., modlieval denne za všetky deti sveta. Ružencové tajomstvo spojil s realitou života. Vytvoril si vlastný štýl, ako zahrnul do modlitby každé novonarodené dieťa na svete.

Práca nás „pomazáva“ a robí nás podobnými Bohu, hovorí pápež František

Na sviatok svätého Jozefa, robotníka, a zároveň na začiatku mesiaca, ktorý je tradične zasvätený Panne Márii, sa pápež František pristavil pri týchto dvoch „postavách, ktoré sú tak dôležité pre Ježišov život, pre Cirkev i pre nás všetkých.“

Pápež vidí mnoho mladých a dáva im seriózne výzvy

Pápež František sa nebojí stavať pred mladých vážne, až provokačné otázky, ktoré sa týkajú osobných tém. Pozýva mladých rozmýšľať. Nepozýva iba k akejsi citovej viere, ale k serióznemu postoju, ba ako otec, kladie aj vážne návrhy pre budúcnosť. Napokon, nie je to len o slovách.

František o zvláštnych kresťanoch, čo v období krízy skrývajú vlastné talenty

Celé znenie generálnej audiencie pápeža Františka v stredu 24. apríla 2013.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V Kréde vyznávame, že Ježiš „zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych”. Dejiny ľudstva majú svoj počiatok v stvorení muža a ženy na Boží obraz a podobu a ukončia sa Kristovým posledným súdom. Na tieto dva póly histórie sa často zabúda; zvlášť viera v posledný súd nie je dostatočne jasná a pevná v srdciach veriacich. Ježiš počas svojho pozemského života často pripomínal skutočnosť svojho posledného príchodu.

V tichu a skrytosti v rodinnom živote i práci denné prežívanie viery prináša svetu prvenstvo Božej lásky

Celé znenie generálnej audiencie pápeža Františka v stredu 17. apríla 2013.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
...

Koncil ako krásne dielo Ducha, ktorému odporujeme, hovorí pápež František (Mozaika koncilu – 09)

Či úmyselne alebo nie, pápež František hovoril o koncile práve v deň narodenín svojho predchodcu a teraz emeritného pápeža Benedikta XVI. Štýl prejavu a výber slov je jemu vlastný. Prístupným, priam jednoduchým jazykom vyjadril však nielen svoj osobný pohľad, ale ako biskup Ríma v kázni svojim veriacim predostrel aj učenie toho pastiera, ktorý má posilňovať bratov vo viere. František koncil nezažil ako účastník, ale to, ako ho pochopil, je plne v línii jeho predchodcov, vrátane toho žijúceho.

Don Bosco prináša na Slovensko to, čo vidíme na pápežovi Františkovi

Celkom bez ťažkostí môžeme objaviť jednu veľmi jasnú spoločnú črtu svätého Jána Bosca a pápeža Františka. Okrem toho, že obaja pochádzajú z toho istého talianskeho regiónu Piemont, spája ich aj vlastnosť ľahkej, bezprostrednej komunikácie s druhými, ktorá z nich robí milovaných ľudí.

Pravá ruka dona Bosca – na dosah ruky

Na Slovensku sú tisíce ľudí, ktorí sa cítia priateľmi dona Bosca. A teraz je DON BOSCO MEDZI NAMI. osobne.

Lídri dnešnej Cirkvi majú okrem viery aj profesionálne pozadie

Vo svete žije vyše 1,2 miliardy katolíkov. A ďalšie milióny kresťanov. Napriek všetkým slabostiam, títo ľudia nejakým spôsobom žijú život ovplyvnený Kristom. Ten poslal do sveta svojich apoštolov, aby viedli jeho ľud.

Rímsky biskup slúžil väzňom, a umyl nohy aj mladej moslimskej žene

Zase niečo prvý raz. Pápež František svojím konaním kráča vpred, aby ukázal cestu Cirkvi smerom k chudobným, v službe, lebo „toto nás učí Ježiš a toto robím aj ja.“

Boh je taký: vždy rozmýšľa s milosrdenstvom

Som rád, že vás môžem privítať na tejto mojej prvej generálnej audiencii. S veľkým uznaním a úctou prijímam tento spôsob svedectva z rúk môjho milovaného predchodcu Benedikta XVI. Po Veľkej noci sa opäť vrátime ku katechézam venovaným Roku viery. Dnes by som sa rád viac zameral na Veľký týždeň. ...

Celé znenie prvej generálnej audiencie pápeža Františka v stredu 27. marca 2013.

Lectio divina – Kvetná nedeľa – 24. 3. 2013

Evanjelium podľa Lukáša    Lk 22, 14 – 23,56    (kompletné čítania)

Blahoslavená dievčina v rifliach bude na Slovensku – na dosah ruky

Na kvetnú nedeľu sa konajú v diecézach stretnutia mladých. Do Popradu zavítajú veľmi vzácni hostia, rodičia blahoslavenej Chiary Luce Badano. Toto talianske dievča zomrelo v roku 1990 na zhubnú rakovinu kostí, mala len 19 rokov. V roku 2010 ju Cirkev vyhlásila za blahoslavenú. Teraz príde na Slovensko - na dosah ruky: prídu jej rodičia. V nedeľu 24. marca v Poprade.

Lectio divina – 5. pôstna nedeľa – 17. 3. 2013

Evanjelium podľa Lukáša    Jn 8, 1-11    (kompletné čítania)

Kvietky pápeža Františka

Kvety sú čosi konkrétne krásne. Kvety sa budú navždy spájať nielen so sv. Františkom z Assisi, ale aj s pápežom, ktorý sa ako prvý, vo všetkej svojej hĺbke a skromnosti „odvážil“ dať si meno tohto veľkého svätca. Pápež, ktorý takmer hodinu čo hodinu, počas prvých dní pontifikátu, prekvapuje všetkých. Pretože je transparentným Božím mužom.
Exempla trahunt.

Papabili a Duch Svätý, rozum a viera

Dni pred konkláve ponúkajú mierne otvorenú otázku pre všetkých uvedomelých veriacich. Na jednej strane médiá sú plné článkov o kardináloch, o problémoch Cirkvi, Vatikánu, o špekuláciách, na druhej strane je jasné presvedčenie Cirkvi, že voľba nového pápeža je riadená Duchom Svätým. Môže mať teda katolík svojho papabile? Nehreší proti dôvere v Boha?

Lectio divina – 4. pôstna nedeľa – 10. 3. 2013

Evanjelium podľa Lukáša    Lk 15, 1-3. 11-32    (kompletné čítania)

Ako hľadajú pápeža kardináli z USA

Pri nedeľnej omši pre novinárov v Uhorskej kaplnke v kryptách Baziliky sv. Petra kardinál Timothy Dolan, arcibiskup New Yorku, povedal prítomným, že slávenie eucharistie je to najdôležitejšie pre život veriacich. A aj pred konkláve – voľbou pápeža – sa Cirkev predovšetkým modlí.

Lectio divina - 3. pôstna nedeľa - 3. 3. 2013

Evanjelium podľa Lukáša   Lk 13, 1-9    (kompletné čítania)

Centrálna téma posledného Benediktovho týždňa: živá Cirkev

Komentáre, analýzy, dojmy, názory k odstúpeniu Benedikta XVI. nechýbajú v žiadnych médiách. A, keď je už Benedikt XVI. emeritným pápežom, pozornosť sa obracia na toho budúceho. Tipy a špekulácie nechýbajú. To všetko v Roku viery.

Vyznanie Benedikta XVI.: „Vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja“

Posledná generálna udiencia s pápežom Benediktom XVI sa konala v stredu 27. februára  na Námestí sv. Petra. Na zaplnenom námestí boli medzi 150-tisíc prítomnými aj Slováci, účastníci národnej púte. Jeho sláva odhaľujú mnohé z jeho viery a z pohľadu na Cirkev.

Osobné povolanie Benedikta XVI.

Učí on-line kurz o úlohe katolíckych laikov. Preberal so študentmi práve tému osobného povolania, keď pápež Benedikt zverejnil svoje rozhodnutie vzdať sa úradu. Profesor Russell Shaw, autor mnohých kníh o etike a morálnej teológii, publicista vo viacerých amerických denníkoch a dvadsať rokov riaditeľ komunikácie pri katolíckej biskupskej konferencii USA, napísal pre svojich študentov hneď v ten deň, že Benediktov skutok je „najvýraznejším príkladom osobného povolania.“ A prosil mladých o ich diskusné príspevky.

Aj slovenské hlasy vo videu vďaky pre Benedikta

Počas posledných dní pontifikátu Benedikta XVI. nechýbajú mnohé iniciatívy na vyjadrenie vďačnosti voči pápežovi.

Lectio divina - 2. pôstna nedeľa - 24. 2. 2013

Evanjelium podľa Lukáša   Lk 9, 28b-36    (kompletné čítania)

Koncil a konkláve roku 1963 (Mozaika koncilu – 08)

Pred päťdesiatimi rokmi, uprostred diania Druhého vatikánskeho koncilu, 3. júna 1963 zomrel v Apoštolskom paláci v Ríme pápež Ján XXIII. Smrť pápeža priniesla predovšetkým zásadnú otázku. To, čo začal, bolo prorocké gesto obnovy, alebo iba rozhodnutie plné nebezpečenstva pre Cirkev? Potvrdí, alebo zruší nový pápež práve prebiehajúci koncil?

Ako Benedikt XVI. chápe autoritu rímskeho biskupa

Každý rok 22. februára slávi Cirkev liturgický sviatok Katedry svätého Petra. Benedikt XVI. o význame tohto sviatku, povedal:

Joseph Ratzinger vidí Cirkev budúcnosti ako maličké stádo

Nasledujúce slová odzneli z úst profesora teológie Josepha Ratzingera v roku 1969, ako záverečná úvaha cyklu piatich tém na rádiových vlnách. Témy opäť nedávno vyšli knižne vo vydavateľstve Ignatius Press pod názvom Faith and the Future – Viera a budúcnosť. Text priniesla aktuálne do pozornosti stránka vaticaninsider.it a niektoré časti sa nachádzajú zhrnuté aj na Facebooku.

Vzdanie sa úradu pápeža, ako znamenie čias

Je to týždeň, čo sa celá Cirkev dozvedela, že pápež Benedikt XVI. sa rozhodol slobodne vzdať svojho úradu Petrovho nástupcu. Čin, ktorý neurobil žiaden pápež za posledných 600 rokov, nesie v sebe veľké posolstvo viery.

Lectio divina - 1. pôstna nedeľa - 17. 2. 2013

Evanjelium podľa Lukáša   Lk 4, 1-13    (kompletné čítania)

Zázrak na príhovor Jána Pavla II. povedie k jeho svätorečeniu

Na Kongregáciu pre kauzy svätých už je materiál o zázraku na príhovor blahoslaveného Jána Pavla II. Dokumentáciu o pravdepodobnom zázračnom uzdravení tak dostane do rúk na preskúmanie najprv lekárska komisia tejto Kongregácie.

Na poslednej omši Benedikta XVI. jasné slová o pokání

Streda 13. februára 2013 ostane v dejinách pontifikátu Benedikta XVI. zapísaná ako deň jeho poslednej pápežskej omše. Eucharistiu s udeľovaním popola na začiatok pôstu slávil v Bazilike svätého Petra spolu s kardinálmi, biskupmi a množstvom veriacich. A vo svojej homílii poukázal na to, v čom má spočívať pokánie celej Cirkvi.

Benedikt XVI. skutkami potvrdzuje vlastné slová, pokorný zoči-voči pravde

"Najdrahší bratia,

pozval som vás na toto konzistórium nie iba z dôvodu troch procesov kanonizácie, ale tiež preto, aby som vám oznámil veľmi dôležité rozhodnutie pre život Cirkvi. Po opakovanom zvažovaní dôvodov môjho svedomia pred Bohom, som dospel k istote, že moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu riadnym spôsobom. Som si dobre vedomý toho, že táto služba, vzhľadom na jej duchovnú podstatu, musí byť vykonávaná nielen skutkami a slovami, ale i utrpením a modlitbou.

Nápravný alebo výchovný pôst?

Zaužívanou predstavou o pôste je, že sa neje mäso, že sa treba odriekať nejakého zlozvyku, ísť na spoveď, niektorí si možno dajú predsavzatie s „nápravným“ účinkom, a iní k tomu pridajú aj účasť na pobožnosti krížovej cesty.

Relikvia svätého vychovávateľa dona Bosca príde v apríli na Slovensko

V posledný deň januára oslavuje saleziánska rodina sviatok svojho zakladateľa svätého Jána Bosca (1815-1888). Oslavy na Slovensku majú príchuť očakávania, lebo od 11. do 30. apríla bude „Don Bosco medzi nami“. Také motto oznámili saleziáni pre trojtýždňovú púť relikvie tohto otca mladých, patróna katolíckych učiteľov a vychovávateľov, ale najmä svätého vychovávateľa. Táto púť relikvie je súčasťou prípravy na dvojsté narodeniny dona Bosca v roku 2015. V aktuálnom roku saleziánska rodina osobitne uvažuje o donovi Boscovi ako o vychovávateľovi, ktorý pedagogikou dobroty ponúka mladým evanjelium radosti.

„Veľkosť dona Bosca je v tom, že sa stal svätým tým, že pomáhal chlapcom stať sa svätými,“ povedal o ňom jeho deviaty nástupca a hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez v jednom z príhovorov na stretnutí saleziánskej rodiny v Ríme začiatkom tohto roka. „Don Bosco je postava mnohých tvárí, je ako diamant s mnohými vybrúseniami... Ale ja by som povedal, že Don Bosco je predovšetkým človek zapálený Duchom ... s veľkou citlivosťou voči potrebám mladých. Človek veľkej viery, ktorý veril v dielo, ktoré Duch Svätý konal cez neho v rôznych formách.“

Keď ide o relikvie, tradícia Cirkvi pozná od počiatku úctu k svätým, pri ich hroboch, kde sú uložené ich telá, alebo pred relikviami, čo sú časti ich tiel, vystavené na úctu. Hmotná prítomnosť relikvie umožňuje silnejšie uvedomenie si prítomnosti svätca, jeho vzťahu s veriacimi, a je možnosťou modlitby, vďaky, prosieb i konverzie.

Relikvie dona Bosca budú na Slovensku tri týždne počas veľkonočného obdobia. Prídu do každého saleziánskeho strediska, výnimočná bude ich prítomnosť aj v Sučanoch, kde je zariadenie pre mladých väzňov, ba neobídu ani národnú baziliku v Šaštíne, kde slovenské saleziánske dielo začínalo.

Relikvia dona Bosca v španielskom meste Rota, 9. októbra 2012

„Veľkým presvedčením dona Bosca bolo, že každý z nás je povolaný dosiahnuť plnosť života v Kristovi. A výchova sa pre neho stala privilegovaným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa,“ doplnil don Chávez svoje slová a pokračoval: „Čo dokázal urobiť don Bosco, to sme povolaní robiť aj my – byť schopnými predložiť mladým vysoké méty, ktoré môžu dosiahnuť. Dnes možno najväčším problémom nie je priemernosť mladých. Mladí majú srdcia hrdinov. Sme to často my, kto nie sme schopní predložiť im vysoké méty, aby ich dosahovali.“

Prísť sa modliť, prísť uvažovať o hodnote výchovy, o spôsobe ako ponúkať mladým evanjelium, svätosť, či prísť ďakovať ... to sú len niektoré motívy, nie málo dôležité, v tomto Roku viery a pri oslave výročia evanjelizácie našich predkov.
- - -

Časový harmonogram putovania relikvie dona Bosca na Slovensku v apríli 2013

11.4. príchod relikvie z Ukrajiny; Michalovce, 12.4. Humenné, 13.4. Prešov, 14.4. Košice, 15.4. Bardejov, 16.4. Poprad, 17.4 Rožňava, 18.4. Banská Bystrica, 19.4 Sučany, 19.4. Ružomberok, 19.4. Námestovo, 20.4. Dolný Kubín, 20.4 Žilina, 22.4. Dubnica nad Váhom, 23.4. Nová Dubnica, 24.4. Partizánske, 25.4. Trnava, 27.4. Šaštín – Stráže, 28.4. Bratislava Trnávka, 28.4. Bratislava Mamateyova, 29.4. Bratislava Miletičova, 30.4. Bratislava Miletičova – Dóm Sv. Martina , 30.4. – odovzdanie relikvie do Slovinska.

„Nábožnosť“ veriacich vidí Koncil predovšetkým v slávení nedele (Mozaika koncilu – 07)

Keď sa povie, že niekto je nábožný, často sa tým myslí, „že sa niekto veľa modlí“. Slovník slovenského jazyka hovorí, že nábožný človek je „prejavujúci vieru v Boha, pobožný“. Pri tom sa asi prirodzene človeku vybaví „chodenie do kostola“. Druhý vatikánsky koncil v Konštitúcii Sacrosanctum Concilium o posvätnej liturgii však vidí nábožnosť veľmi konkrétne. Aj čo sa týka chodenia do kostola“.

V článku 106 Druhý vatikánsky koncil poukazuje aj na nábožnosť veriacich. Jej základom je slávenie Pánovho dňa, teda nedele, ktorá je prvotným sviatočným dňom. Je dňom, kedy treba sláviť liturgiu a kedy prvok slávnostnosti má dostať patričný priestor aj v prežívaní dňa ako takého.

Nasleduje plné znenie článkov 7 a článku 106.

7. Na uskutočňovanie takého veľkého diela je Kristus stále prítomný vo svojej Cirkvi, najmä v liturgických úkonoch. Prítomný je v obete svätej omše jednak v osobe služobníka, lebo „teraz službou kňazov prináša obetu ten istý, ktorý vtedy obetoval seba samého na kríži“, no predovšetkým je prítomný pod eucharistickými spôsobmi. Svojou mocou je prítomný vo sviatostiach, takže keď niekto krstí, krstí sám Kristus. Prítomný je vo svojom slove, lebo to on sám hovorí, keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo. Napokon, keď sa Cirkev modlí a spieva, je prítomný ten, ktorý prisľúbil: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).
Na také veľké dielo, ktoré dokonale oslavuje Boha a posväcuje ľudí, Kristus vždy k sebe pridružuje Cirkev, svoju milovanú nevestu, ktorá vzýva svojho Pána a skrze neho vzdáva kult večnému Otcovi.
Liturgia sa teda právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. V nej sa vnímateľnými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich aj uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, vykonáva dokonalý verejný kult.
Preto každé liturgické slávenie, ako dielo Krista Kňaza a jeho tela, ktorým je Cirkev, je nanajvýš posvätnou činnosťou, ktorej účinnosti sa ani významom, ani stupňom nevyrovná nijaká iná činnosť Cirkvi.

106. Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo každý ôsmy deň, ktorý sa právom volá Pánov deň alebo nedeľa. V tento deň sú kresťania povinní zhromaždiť sa, aby počúvali Božie slovo a zúčastnili sa na Eucharistii a tak slávili pamiatku umučenia, zmŕtvychvstania a slávy Pána Ježiša a vzdávali vďaky Bohu, ktorý ich „vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“ (1 Pt 1, 3). Preto je Pánov deň prvotným sviatočným dňom a tak ho aj treba predkladať a odporúčať nábožnosti veriacich, aby sa zároveň stal dňom radosti a odpočinku od práce. Iným slávnostiam nech sa nedáva pred ním prednosť, iba ak by boli naozaj veľmi významné, lebo on je základom a jadrom celého liturgického roka.

Foto: rio2013.com

František Saleský, patrón žurnalistov, je svätým aj pre Anglikánov

zdroj: webjournal.sk

Svätý František Saleský je jeden z tých svätcov, ktorých životný príbeh a posolstvo svätosti zasahuje aj tam, kde by sme to možno nečakali. Jeho sviatok je 24. januára, je patrónom novinárov, spisovateľov, dokonca je patrónom hluchonemých, pretože rozvinul posunkovú reč tak, aby sa pomocou nej dalo vyučovať. Podľa neho pomenoval turínsky kňaz Ján Bosco svoju rehoľu – Saleziáni. Na Františkov sviatok pápeži už niekoľko desaťročí vydávajú posolstvo na tému komunikácie a médií. A to tento svätec, v 35-ke biskup vo vtedy takmer úplne protestantskej Ženeve, zomrel dosť dávno, roku 1622.

František Saleský sa stal pre mnohých bežných veriacich svojej doby i moderných čias učiteľom kresťanského života v každodennosti. Jeho spis Filotea (ukážka o priateľstve) sa dodnes uvádza ako jedna z veľmi vhodných kníh pre napredovanie v duchovnom živote.

František Saleský si získaval a získava ľudí svojou ľudskosťou, dobrotou, miernosťou a múdrosťou. Keď pristupoval k ľuďom, pozeral sa na ľudskú osobu ako na celok. Toto od neho v plnej miere prevzal don Bosco do svojho štýlu preventívnej výchovy a do svojej saleziánskej spirituality. Tento celistvý pohľad na človeka zahŕňa aj reálny pohľad na ľudskú slabosť: „Naša dokonalosť spočíva z veľkej časti v tom, ako dokážeme navzájom znášať svoje nedokonalosti,“ uvádza ako pripisovaný výrok Františkovi Saleskému webstránka wikiquote.

František Saleský vedel pre ohlasovanie evanjelia veľmi dobre využiť moderné prostriedky svojej doby. Po tom, ako Guttenberg roku 1455 vynašiel kníhtlač, František, ktorý sa narodil iba o zhruba storočie neskôr, roku 1567, (a tlač bola vtedy stále veľkou novinkou) neváhal ako biskup použiť modernú vec – tlač – vo svojej pastorácii. Keď ľudia neprichádzali počúvať  jeho slová do kostola, vytlačil svoje kázne na malé letáky a roznášal ich pod dvere ľuďom svojho mesta. „Niekto si to prečíta“. Pre tento prístup ho v roku 1923 Pius XI. vyhlásil za patróna novinárov a spisovateľov.

Na Františkov sviatok 24. januára pápeži od roku 1967 zverejňujú posolstvo k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa slávi na siedmu veľkonočnú nedeľu. Tohtoročné posolstvo je zamerané v súlade s rokom viery na tému ohlasovania pravdy a viery na sociálnych sieťach.

Napokon spomeňme ešte tri fakt: František Saleský je patrónom aj viacerých rehoľných inštitútov, tak ženských ako aj mužských; jeho spomienku vo vlastnom liturgickom kalendári slávia aj Anglikáni, a napokon, trochu možno prekvapivo, podľa tohto svätca je pomenovaný aj jeden z ostrovov štátu Seychely v Indickom oceáne – ostrov St. François Atoll. Má rozlohu niečo cez 17 hektárov a je neobývateľný.

Pápež Benedikt XVI. venoval Františkovi Saleskému svoju stredajšiu katechézu 2. marca 2011.

Spoločenstvo malých – pápež a hobiti

Pred Vianocami sa do kín dostal dlho očakávaný film Hobit – Nečakaná cesta. Je to prvá časť filmovej trilógie podľa knihy Hobit od autora JRR Tolkiena. Približne v tom istom čase sa v Taliansku dostala k čitateľom kniha s názvom Benedetta umiltà. Le virtù semplici di Joseph Ratzinger (Požehnaná pokora. Jednoduché čnosti Jozefa Ratzingera).

Autor Andrea Monda približuje dve hlavné témy knihy: „Jedna je pokora, tá možno najtajomnejšia zo všetkých čností, taká krehká a delikátna. Druhou je tajomstvo človeka Jozefa Ratzingera, ktorý je už sedem rokov pápežom s menom Benedikt XVI.“ Andrea Monda spomína, ako toho „19. apríla 2005, v tom tak vzácnom momente plnom emócií, sa pápež predstavil svetu citujúc trochu Bibliu a trochu to, čo mu povedal Pavol VI., keď ho menoval za biskupa; predstavil sa ako jednoduchý a skromný robotník vo vinici Pána“.

Foto: csfd.cz

A tu sa dostávame k tomu, čo spája Benedikta XVI. s postavami hobitov. „Malí hobiti“, hovorí Monda, „sa zúčastňujú ‘v malom’ na vojnách, ktoré pohlcujú ich fantazijnú krajinu Stredozeme. No vďaka ich prispeniu tieto vojny končia. Hobiti, s dôverou v slová druhých, sa vydajú na cestu a sú úspešní tam, kde veľkí a mocní zlyhávajú, hoci – aspoň navonok sa zdá – nemajú žiadnu čnosť: nie sú pekní, statní, mocní, múdri, bohatí či chytrí. No sú ‘pripravení’. Keď do ich nečinného a pohodového života vstúpi pozvanie, ukážu sa ochotní a s ich malou ale dostatočnou odvahou sa odvážia na nebezpečnú cestu, hoci nepoznajú dobre všetky ciele. Majú nevyliečiteľný humor a ich húževnatosť pramení z ich jednoduchosti: sú ľuďmi s nohami ‘až príliš nízko’ na zemi. Sú skutočne ‘pokorní’, sú to tí ‘anawim’, malí, tichí, ponížení a poslední, o ktorých hovorí Biblia a zvlášť evanjeliá.“

Andrea Monda pokračuje: „Teológ Hans Urs von Balthasar, priateľ Jozefa Ratzingera, hovorí o kresťanskej jednoduchosti slovami, ktoré dobre padnú aj na smiešnych, nemotorných a víťaziacich hobitov. ‘Anawim’, ten pravý Izrael, je skrytý Izrael, ktorý je otvorený voči Bohu a jeho Slovu, a to vďaka chudobe, poníženosti, núdzi a trpezlivosti.“

Čnosťou, ktorá zachraňuje ‘posledných ’, je – ako hovorí Monda – otvorenosť voči Bohu. Títo ‘anawim’ sú chudobní v duchu a tichí z Blahoslavenstiev, sú to deti a maličkí v evanjeliu (Mt 18, 1-5) a „sú to aj Tolkienovi hobiti, postavy veselé, ktorým nebo pomáha. A takým ‘poníženým’ je aj Jozef Ratzinger – Benedikt XVI.“, konštatuje Andrea Monda, v článku na serveri vaticaninsider.it.

Božia tvár zaujíma každého človeka, hovorí Svätý Otec

Celé znenie generálnej audiencie Benedikta XVI. v stredu 16. januára 2013 v slovenčine.

Drahí bratia a sestry, Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii o Božom Zjavení hovorí, že najhlbšia pravda o celom Zjavení Boha sa odráža „v Kristovi, ktorý je prostredníkom a zároveň plnosťou celého Zjavenia“ (č. 2). Starý Zákon nám rozpráva ako Boh po stvorení - ... povoláva niektorých nie preto, aby iných vylúčil, ale preto, aby vytvorili most, ktorý povedie k nemu. Vyberá si, no vždy vyberá pre dobro druhých.

V Ježišovi z Nazareta Boh skutočne navštevuje svoj ľud, a navštevuje ľudstvo spôsobom, ktorým prekračuje každé očakávanie: posiela svojho jednorodeného Syna – Boh sám sa stáva človekom. Ježiš nám len tak nehovorí niečo o Bohu, len nerozpráva o Otcovi, ale je Zjavením Boha, pretože on sám je Boh – a tak nám ukazuje Božiu tvár. Vo svojom Prológu k evanjeliu svätý Ján píše: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18).

Rád by som sa zastavil pri tomto „zjavení Božej tváre“.  ... V jednom okamihu apoštol Filip žiada Ježiša: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí“ (Jn 14, 8). Filip je veľmi praktický a konkrétny, hovorí to, čo by sme aj my radi povedali - chceme vidieť Otca: žiada si „vidieť Otca“, vidieť jeho tvár. Ježišova odpoveď - a je to odpoveď nielen Filipovi ale aj všetkým nám - táto odpoveď vovádza priamo do srdca kristologickej viery. Pán hovorí: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). V tejto vete je systematicky zhrnutá celá zvesť Nového Zákona, tá zvesť, ktorá sa zjavila v Betlehemskej jaskyni: Boha možno vidieť, Boh ukázal svoju tvár, stal sa viditeľným v Ježišovi Kristovi.

V celom Starom zákone je prítomná téma „hľadania Božej tváre“, túžba spoznať túto tvár, vidieť Boha takého, aký je. ... Táto otázka je dôležitá: na jednej strane sa chce povedať, že Boha nemožno zredukovať na nejaký objekt - na vec, ktorá sa dá vziať do ruky, a takisto nie je možné postaviť na jeho miesto nejakú vec; na druhej strane sa tým však hovorí, že Boh má tvár, teda Boh je „TY“, ktoré dokáže vstúpiť do vzťahu...

... V 33. kapitole knihy Exodus sa píše, že Mojžiš mal blízky a dôverný vzťah s Bohom. Citujem: „Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojim priateľom“ (v. 11). V duchu tejto blízkosti, Mojžiš žiada Boha: „Daj mi vidieť svoju slávu!“, a Božia odpoveď je jasná: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno... ale moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive...“ (v. 18-23). Na jednej strane je tu teda dialóg tvárou v tvár, ako medzi priateľmi, ale na strane druhej je ukázaná nemožnosť - počas tohto života - vidieť tvár Boha, ktorý ostáva skrytý; teda videnie je obmedzené. Otcovia hovoria takto: uvidíš ma odzadu znamená, že môžeš nasledovať Krista a nasledujúc ho, vidíš odzadu Božie tajomstvo. Boha možno nasledovať - pozerajúc naňho odzadu.

Čosi celkom nové sa však potom deje vo Vtelení. Hľadanie Božej tváre tu vstupuje do celkom novej etapy, pretože táto tvár sa zrazu stáva viditeľnou: je to tvár Ježiša, Syna Božieho, ktorý sa stal človekom. ... Ježiš nám ukazuje Božiu tvár a dáva nám spoznať Božie meno. ... Kresťanstvo, hovorí svätý Bernard, je „náboženstvo Božieho Slova“; nie však „slova písaného a nemého, ale Slova vteleného a živého“. ...
... Túžba spoznať skutočne Boha, teda vidieť Božiu tvár, je hlboko v každom človeku, aj v neveriacom. A túto túžbu, vidieť jednoducho kto je, aký je, aký je pre nás, máme v sebe. Táto túžba sa uskutočňuje nasledovaním Krista - v jeho nasledovaní vidíme Boha „odzadu“ a vnímame, že Boh je náš priateľ - a jeho tvár je tvárou Krista. ...

... V evanjeliu svätého Lukáša je veľmi dôležitý úsek, ktorý opisuje ako dvaja Emauzskí učeníci spoznali Ježiša pri lámaní chleba. Boli však na tento moment pripravení spoločným putovaním s Ježišom, pozvaním, aby s nimi zostal, vzájomným dialógom, ktorý roznietil ich srdcia. A tak napokon Ježiša spoznali. Aj pre nás je Eucharistia - ak sme na ňu pripravení životom v dialógu s Ježišom - veľkou školou, v ktorej sa učíme vidieť Božiu tvár, vstupovať do intímneho vzťahu s ním.

Udalosti viery Cirkvi v roku 2013

Jednou z najväčších udalostí roka budú nepochybne Svetové dni mládeže v Brazílii v Rio de Janeiro v druhej polovici júla. Na najväčšom podujatí viery, aké Katolícka cirkev organizuje, očakávajú organizátori asi 2 milióny mladých z celého sveta. Pápež Benedikt XVI. príde do Ria vo štvrtok 25. júla a zostane tam až do nedele, kedy ukončí stretnutie slávením eucharistie.

Približne na začiatku pôstu sa očakáva vydanie novej encykliky Svätého Otca. V poradí už jeho štvrtá bude venovaná práve téme viery. Benedikt sa už venoval aj témam lásky a nádeje, ktoré spolu s vierou tvoria trojicu božských čností.

Pokračujúci Rok viery prinesie niekoľko veľkých stretnutí aj v samotnom Ríme.

V sobotu 18. mája, deň pred slávnosťou Turíc, sa stretnú na Svätopeterskom námestí zástupcovia laických hnutí. Bude to opäť pripomenutie veľkej témy Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý prebudil povedomie úlohy laikov v Cirkvi.

Takmer o mesiac neskôr, 15.-16. júna, sa bude vo Vatikáne konať stretnutie na tému života, pod názvom Evangelium vitae. Encykliku s rovnakým názvom o hodnote a nenarušiteľnosti ľudského života vydal pápež Ján Pavol II. v roku 1995.

Na začiatku prázdnin 4.-7. júla sa uskutoční vo večnom meste svetové stretnutie seminaristov, novicov a noviciek a tých, ktorí sa pripravujú na duchovné povolanie.

Ani v tomto roku nebudú chýbať svätorečenia. Tradične to býva na jeseň, dátum zatiaľ nie je stanovený. Je však isté, že to bude nateraz rekordné svätorečenie, pretože pápež podpísal pred Vianocami dekrét o 800 mučeníkoch z mestečka Otranto na pobreží Jadranského mora, na úplnom spode tzv. „čižmy“ Talianska, ktorí boli umučení v roku 1480. Svoju prvú svätú dostane aj Kolumbia. Nepotvrdené ale veľmi pravdepodobné je aj blahorečenie pápeža Pavla VI, ktorý priviedol Druhý vatikánsky koncil do zdarného konca a začal s jeho uplatňovaním v praxi. Viac o ňom tu.

V kolégiu kardinálov, ktorí sú najbližšími spolupracovníkmi pápeža pri vedení Cirkvi, dosiahne tento rok desať členov vek 80 rokov a stratia možnosť vstúpiť do prípadného konkláve a voliť nového pápeža. Počet kardinálov voliteľov tak bude na Vianoce iba 109. Je preto možné, že pápež sa aj v tomto roku rozhodne vymenovať nových kardinálov, aby doplnil počet voliteľov na maximálne možné číslo 120.

Vyvrcholenie Roka viery sa uskutoční na Slávnosť Krista kráľa 24. novembra.

Pápež tvrdí: Už sa nás takmer nedotýka „Slovo sa telom stalo“

Celé znenie generálnej audiencie Benedikta XVI. v stredu 9. januára 2013 v slovenčine.

Drahí bratia a sestry, v tomto vianočnom čase sa ešte raz zastavme pri veľkom tajomstve Boha, ktorý zostúpil z neba, aby si vzal ľudské telo. V Ježišovi sa Boh vtelil, stal sa jedným z nás, a tak otvoril cestu k svojmu nebu, v ústrety plnému spoločenstvu s ním.

Slovo vtelenie, v latinčine „incarnatio“ používal už sv. Ignác Antiochijský na konci prvého storočia, a predovšetkým i sv. Irenej pri uvažovaniach nad Prológom evanjelia sv. Jána, osobitne pri vyjadrení: „Slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14). Slovo „telo“ v hebrejskom význame označuje človeka v jeho celistvosti, celého človeka práve z pohľadu jeho pominuteľnosti a dočasnosti, biedy a ohraničenosti. ... Boh prijal ľudskú podobu, aby ju oslobodil od všetkého, čo ju od neho vzďaľuje a aby nám umožnil volať ho, v jeho jednorodenom Synovi, menom „Abba, Otče“ a stať sa naozaj Božími deťmi.

Facebook: Vatican Radio - English Section
© L'Osservatore Romano

„Slovo sa stalo telom“ je jednou z právd, na ktorú sme si tak zvykli, že sa nás už takmer nedotýka veľkosť udalosti, ktorú opisuje. ... Druhý vatikánsky koncil potvrdzuje: „Boží Syn ... pracoval ľudskými rukami, myslel ľudským rozumom, konal ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom.” (Gaudium et Spes 22).

Počas Vianoc si zvyčajne vymieňame darčeky s našimi najbližšími. Niekedy to robíme i účelovo, ale vo všeobecnosti táto skutočnosť vyjadruje náklonnosť, je prejavom lásky a úcty. V modlitbe nad obetnými darmi vo vianočnej Omši „na úsvite“ (v talianskej verzii) sa Cirkev modlí: „Prijmi, Otče, v tejto noci svetla, naše dary a pre túto tajomnú výmenu premeň nás na Krista, tvojho Syna, ktorý pozdvihol človeka do tvojej slávy“. ... Myšlienka darovania je centrom liturgie a pripomína nám prvotný dar Vianoc: vo svätej noci sa Boh, ktorý si vzal telo, chcel stať darom pre ľudí a daroval seba samého.

Chcem vám ponúknuť ešte tretie zamyslenie: skutočnosť vtelenia Boha, ktorý sa stáva človekom ako my, sa neobmedzuje iba na slová. Môžeme dokonca tvrdiť, že on sa neuspokojuje iba so slovami, ale vstupuje do našich dejín a prijíma námahu i bremeno ľudského života. Boží Syn sa stal skutočným človekom... Vyrastal v obyčajnej rodine, mal priateľov, sformoval skupinu učeníkov, vyučoval apoštolov, aby mohli pokračovať v jeho poslaní a svoj pozemský život ukončil na kríži. Tento spôsob konania Boha je silným stimulom, vyzývajúcim pýtať sa na realizmus našej viery, ktorá sa nemá obmedzovať iba na akýsi pocit, emócie, ale má vstúpiť do konkrétnosti našej existencie, má sa dotknúť nášho každodenného života a prakticky ho usmerňovať. Boh sa nezastavuje iba pri slovách, ale ukazuje nám ako žiť, zdieľajúc našu ľudskú skúsenosť, okrem hriechu.

Sv. Ján potvrdzuje, že Slovo, Logos, bolo na počiatku u Boha, skrze Slovo všetko povstalo a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo (porov. Jn 1, 1-3). Evanjelista jasne naráža na rozprávanie o stvorení na prvých stránkach knihy Genezis a číta ho v Kristovom svetle. ... Vtelením Božieho Syna nastáva nové stvorenie, ktoré je kompletnou odpoveďou na otázku „Kto je človek?“. Iba v Ježišovi sa dokonale zjavuje Boží plán s človekom: On je definitívnym človekom podľa Boha. ... V tomto dieťati, Božom Synovi, ktorého kontemplujeme vo Vianociach, môžeme rozpoznať pravú tvár nie iba Boha, ale i človeka. Iba keď sa otvoríme pôsobeniu jeho milosti a denne sa ho snažíme nasledovať, uskutočňujeme Boží plán s každým z nás.

Viera Titusa Zemana zachránila mnohé povolania a Cirkev ju možno povýši na oltár

„Aj keby som stratil môj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.“ To sú slová Božieho služobníka saleziána Titusa Zemana. Zomrel pred 44 rokmi, 8. januára 1969. Tento nádejný ďalší slovenský blahoslavený veril vo veľkú hodnotu kňazského povolania i v hodnotu obetovania sa pre druhých.

Pred mesiacom, 7. decembra ukončili v Bratislave diecéznu časť procesu jeho blahorečenia. Vicepostulátor procesu salezián don Jozef Slivoň a jeho spolupracovníci zozbierali vyše 12-tisíc strán svedectiev a dokumentov, ktoré už odovzdali do Ríma. (Fotogaléria z ukončenia procesu v Bratislave.)

Keď v roku 1950 komunistický režim v Československu zrušil činnosť rehoľníkov, don Titus Zeman mal 35 rokov a už desať rokov bol saleziánom kňazom. Mal skúsenosť z vyučovania v škole (učil napr. aj chémiu), bol kaplánom i katechétom. Po zatvorení rehoľníkov on ostal na slobode, keďže sa v osudnú noc v apríli 1950 nachádzal mimo svojej komunity. Už v augusta toho istého roka zorganizoval prvú výpravu bohoslovcov na slobodu, do Turína v Taliansku. Druhá výprava prešla hranicu 23. októbra. Tretia, 9. apríla 1951, sa nevydarila a Titusa Zemana spolu s ďalšími pozatýkala ŠtB. Na obdobie krutého až sadistického mučenia nechcel nikdy veľmi spomínať. To, čo komunisti dosiahli, bol jeho podpis pod priznanie, že bol vatikánsky špión. Krajský súd v Bratislave ho 22. februára 1952 odsúdil za vlastizradu a vyzvedačstvo na 25 rokov väzenia. Prešiel väzeniami v Ilave, Mírove, Jáchymove, Leopoldove a Valdiciach. V marci 1964 ho po trinástich rokoch prepustili na slobodu; ŠtB ho však stále sledovala. Na jar 1968 dostal štátny súhlas na verejné kňazské pôsobenie. Okupáciu v auguste však znášal veľmi ťažko; na jeseň dostal infarkt a 8. januára 1969 zomrel.

Proces blahorečenia dona Titusa Zemana je vedený ako proces o mučeníctve človeka, ktorý s vierou a odvahou pomáhal bohoslovcom na ceste ich povolania, s vierou prežíval roky väzenia a s vierou vnímal aj vlastný život. „Aj keby som stratil môj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.“

Proces blahorečenia je po ukončení diecéznej fázy už v rukách Kongregácie pre kauzy svätých v Ríme. Slovenskí saleziáni dúfajú, že príbeh viery dona Titusa Zemana bude povýšený za vzor hodný nasledovania. Na stránke tituszeman.sk je možné nájsť modlitbu za blahorečenie, deviatnik k Božiemu služobníkovi Titusovi Zemanovi ako i dokumentárny film Prešiel som hranicu.