Vo viere nás vychováva Nepoškvrnená

Keď ešte bolo celé saleziánske dielo iba v plienkach a don Bosco iba mladý kňaz, v sakristii istého kostola v Turíne zaznel 8. decembra 1841 Zdravas. Don Bosco sa ho pomodlil s prvým chlapcom, ktorého sa ujal; a bol deň Nepoškvrnenej Panny Márie. Chlapec vďaka tejto prvej hodine katechizmu začal rásť vo viere a don Bosco vložil do toho jedného Zdravasu všetko. Saleziánska história hovorí, že jedinú kladnú odpoveď dal chlapec na otázku, či vie pískať. V tejto udalosti spred 171 rokov tak vidíme prítomnú radosť, výchovu vo viere, modlitbu a riadenie Panny Márie.

V tomto Roku viery má saleziánska rodina pred očami práve pedagogiku dona Bosca, známu aj ako preventívny systém. Táto výchova je založená na rozume, náboženstve a láskavosti. Don Bosco to nikde nevyčítal, on sa to učil v praxi. „Dám ti učiteľku,“ počul v sne, keď mal deväť rokov. Postupne objavoval a stále konkrétnejšie zažíval, že tá učiteľka – Panna Mária – ho naozaj vedie a ukazuje mu cestu. Až do takej miery, že súčasťou jeho životného presvedčenia bolo, že „toto všetko urobila Panna Mária“, Nepoškvrnená Pomocnica. „Toto všetko,“ to bolo najmä dielo výchovy, tej každodennej prítomnosti medzi chlapcami. Nepoškvrnená Panna Mária ho viedla, učila ho prežívať preventívny systém. Ba ona bola a je nielen vzorom, ale sama je vychovávateľkou vo viere. Je vzorom, lebo je Nepoškvrnená, to značí bez hriechu. Adam a Eva zapochybovali, nemali dôveru, že Boh je dobrý. Mária Bohu plne verila. Je teda vzorom, ale je aj vychovávateľkou. Ona priviedla dona Bosca v jeho výchovnom diele k tej základnej pravde, že Boh je dobrý a iba dobrý. Nepoškvrnená Pomocnica je aj dnes učiteľkou saleziánskej rodiny a my ju nasledujeme v jej viere. Jej viera nás vychováva.

Publikované ako editoriál v Don Bosco dnes, 6/2012