Taká normálna viera, na ktorú si treba zvyknúť

Dozneli už veľké udalosti Svetových dní mládeže v Riu, dozneli aj dozvuky v podobe úvah, postrehov či spomienok. Zdalo by sa, že sa život vrátil do normálnych koľají. Pápež doletel do Ríma, ešte v to dopoludnie poslal ďakovnú myšlienku mladým na Twitteri a ...


Keď krátko po vzlietnutí z Ria pápež František prekvapil asi sedemdesiat novinárov vo svojom lietadle s tým, že im bude odpovedať na otázky bez cenzúry, jednému z nich sa vynoril moment zo začiatku tejto cesty. Oná čierna taška, ktorú si pápež František niesol sám v ruke, cestou do lietadla. Vyzeralo to v tej chvíli veľmi nezvyčajne, až nenormálne.

 
Chcel mať radšej pod vlastnou rukou nejaké „horúce“ materiály? Alebo to bol dozvuk aféry s predošlým pápežským komorníkom, ktorého odsúdili pre nelojálnosť, lebo vynášal pápežove dokumenty? Takže teraz niet komorníka a pápež si nosí veci sám? Vysvetlenie, ktoré Svätý Otec František dal, sa možno dalo predpokladať. Lenže sme neboli naučení vidieť veci z takého uhla.

„Nastúpil som do lietadla s mojou taškou, pretože to tak robím vždy. Čo v nej mám? Holiaci strojček, breviár, kalendár, a knihu na čítanie. Zobral som si knihu o svätej Terezke, ku ktorej mám veľkú úctu. Je normálne mať so sebou tašku, musíme si zvyknúť byť normálni a som trochu prekvapený, že fotka tašky obletela svet. Akokoľvek, nebol to kufrík s kľúčom od nukleárnej bomby...“

Na celej tej odpovedi nie je až tak zaujímavé, čo bolo obsahom tašky. Hoci vyjadrenie o osobitnej úcte k sv. Terezke môže pre mnohých značiť, že majú s pápežom Františkom spoločnú obľúbenú svätú. (Veď, prečo nie?) Ak je v tej odpovedi niečo ohromujúce, niečo, čo veľmi mení pohľad, tak je to tá normálnosť. „Musíme si zvyknúť byť normálni.“

Nástupca svätého Petra, rímsky biskup, považuje za normálne nosiť si tašku. Nenechá, aby mu ju nosil niekto iný. Jorge Mario Bergoglio to tak robí vždy. Je to súčasť jeho života, a zmena farby reverendy nezmenila tóny jeho muziky. „Musíme si zvyknúť byť normálni“. Z pohľadu viery v tom môžeme čítať ešte hlbšie posolstvo. Človek, ktorý verí, ktorí hlboko a s oduševnením verí – a ako konkrétne verí František, to sme videli aj v Riu, aj predtým na ostrove Lampedusa – človek, ktorí verí, nemá problém byť normálny.

Taká normálna viera, ktorá si nosí tašku. Je to ako provokácia, v roku viery – pre obnovu viery: „Musíme si zvyknúť byť normálni.“

P.S. Pre pápeža Františka bolo normálne hodinu a dvadsať minút odpovedať novinárom v lietadle na každú jednu, aj nepríjemnú otázku. Samozrejme, aj novinári boli v postoji, v štýle a v kladení otázok – normálni.