Treba sa pýtať, ako „dobrý pápež“ zmenil Cirkev

Pred päťdesiatimi rokmi, 3. júna 1963, zomrel pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli. Úcta k tomuto dnes už blahoslavenému pápežovi je stále živá a ani na Slovensku nechýbajú jeho ctitelia.

Ján XXIII. sa do dejín Cirkvi zapísal ako pápež, ktorý zvolal Druhý vatikánsky koncil. Po päťdesiatich rokoch je mnoho cirkevných analytikov, teológov i rádových veriacich ktorí si kladú otázku, či a ako tento pápež zmenil Cirkev, keď „rozbehol“ koncil.

Narodil sa v Bergame, tam, kde dnes lieta zo Slovenska letecká linka (do Milána - Bergama). Z letiska je dokonca možné sa dostať do jeho rodného mesta spojom. Keď 5. novembra 1881 prišiel na svet, bol štvrtým dieťaťom svojich zbožných rodičov. Napokon ich bolo trinásť. Ako chlapca ho už v jedenástich poslali do malého seminára, nie až tak kvôli povolaniu ako skôr kvôli štúdiu. Ale aj kňazské povolanie postupne rástlo, až 10. augusta 1904 v Ríme prijal kňazskú vysviacku. Počas prvej svetovej vojny slúži aj ako vojenský kaplán. Keď ho Pius XI. ustanovil za biskupa, poslal ho najprv do Bulharska, ako apoštolského vizitátora, do krajiny silne pravoslávnej, a potom do Turecka, s dominanciou islamu, kde pôsobil až do roku 1944. Vtedy ho Pius XII. menoval za nuncia do Francúzska. O deväť rokov prijal službu patriarchu v Benátkach, aby odtiaľ odišiel na konkláve, ktoré ho 28. októbra 1958 zvolilo za pápeža. Len doslova pár týždňov po svojom zvolení, 29. januára 1959, Ján XXIII. oznámil zvolanie ekumenického koncilu. Jeho osobná dobrota a hlboký a otvorený pohľad na Cirkev sa pretavili do jeho najvýznamnejších encyklík Mater et magistra a Pacem in terris. V prvej poukázal na úlohy Cirkvi v dnešnom svete a v druhej na politické a spoločenské cesty, ktoré môžu priviesť svet k spolunažívaniu v rôznosti. Ján XXIII. nie iba hovoril, čo treba robiť, ale pokojne aj pripomínal, že „sa to dá“. Obdiv ľudu, ktorý sa mu dostával už za jeho života, pramenil z jeho schopnosti komunikovať všetkým nádej. „Dobrý pápež“ zomrel 3. júna 1963. V jubilejnom roku 2000 ho Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.

Dielo, ktoré pre Cirkev vykonal, možno chápať aj ako dielo zmeny. Nepopierateľne mu patrí autorstvo zvolania koncilu, autorstvo myšlienky otvoriť okná, aby do Cirkvi zavanul nový vzduch. Osobnou dobrotou v kontakte s ľuďmi ovplyvnil mnoho menších či väčších dejinných udalostí. Dnes už blahoslavený, ako vzor života, patrí do mozaiky tých, ktorí „zmenili“ Cirkev, tým, akí boli. Ako sa zmenili tým, že žili svoju vieru. „Ježiš nás volá najprv a predovšetkým nie meniť štruktúry, ale dovoliť Bohu, aby nás zmenil zvnútra,“ povedal  newyorský kardinál Timothy Dolan pár dní pred začiatkom konkláve, v marci tohto roka. Ak sa pýtame, ako zmenil „dobrý pápež“ Cirkev, získava tým naše poznanie a náš osobný život viery má „po ruke“ ďalší vzor.