piatok 22. februára 2013

Koncil a konkláve roku 1963 (Mozaika koncilu – 08)

Pred päťdesiatimi rokmi, uprostred diania Druhého vatikánskeho koncilu, 3. júna 1963 zomrel v Apoštolskom paláci v Ríme pápež Ján XXIII. Smrť pápeža priniesla predovšetkým zásadnú otázku. To, čo začal, bolo prorocké gesto obnovy, alebo iba rozhodnutie plné nebezpečenstva pre Cirkev? Potvrdí, alebo zruší nový pápež práve prebiehajúci koncil?

Foto: en.wikipedia.org
Konkláve na voľbu nového pápeža sa začalo 19. júna a trvalo len dva dni. Zvolenie pápeža, ktorý by nesúhlasil so začatým procesom, by tak spôsobilo zásadný zvrat v smerovaní koncilu. Viaceré dostupné zdroje uvádzajú, že pred konkláve viedol rebríček „papabile“ práve Montini, ktorý pri predchádzajúcom konkláve v roku 1958 ešte kardinálom nebol. Montini, ktorý zastával líniu Jána XXIII., podporoval smerovanie koncilu. Druhým vážnym kandidátom na Petrov stolec bol kardinál Giuseppe Siri z Janova, ktorého považovali za „papabile“ už aj v roku 1958.

Deň pred začiatkom konkláve sa niektorí kardináli, podporovatelia koncilových zmien, zišli na súkromnom stretnutí v kapucínskom kláštore vo Frascati. Dohodli sa, že navrhnú za kandidáta milánskeho arcibiskupa Montiniho, ktorý mal podľa nich schopnosť „budovať mosty“ medzi podporovateľmi koncilu a jeho odporcami. Iná skupina kardinálov, ktorí nie veľmi súhlasili so smerovaním koncilu, a do ktorej patrili také mená ako Ottaviani, Pizzardo, či Siri, vnímala konkláve ako poslednú možnosť situáciu zvrátiť.

Na konkláve sa nezúčastnil maďarský kardinál József Mindszenty, odporca komunistického režimu, ktorý od roku 1956 žil ako politický azylant na ambasáde USA v Budapešti, odkiaľ nemohol vychádzať. Rovnako bol neprítomný ekvádorský kardinál Carlos Maria de la Torre, zo zdravotných dôvodov.

Do konkláve vstúpil dovtedy najväčší počet kardinálov, osemdesiat, no stále stačil len jeden rad sedadiel po jednej a druhej strane Sixtínskej kaplnky. Všetci tak mali nerušený výhľad na voľbu. Prvý raz v histórii na začiatku konkláve kardináli umožňujú snímanie televíznou kamerou. Vďaka osobitnému záujmu médií o koncil, aj konkláve malo – prvý raz v histórii – výnimočné mediálne pokrytie. Archívy spravodajstva ukazujú, že aj ľudia na námestí očakávali zvolenie Montiniho.

Na zvolenie pápeža bolo potrebných 54 hlasov (Európa mala 55 kardinálov). Favorizovaný 65-ročný kandidát kardinál Montini bol zvolený po šiestich kolách hlasovania. „Accepto, in nomine Domini“ (Prijímam, v mene Pánovom), bola jeho odpoveď na otázku o prijatí voľby. Vybral si meno Pavol VI. Po dvoch dňoch konkláve, 21. júna, tak o 11:20 vyšiel z komína nad Sixtínskou kaplnkou biely dym. Kardinál Ottaviani, vo funkcii kardinála diakona, potom z balkóna baziliky oznámil zvolenie nového pápeža.

Na tomto konkláve mala Afrika iba jedného kardinála, Latinská Amerika ich mala jedenásť, Severná Amerika sedem, Ázia päť, Oceánia jedného a Európa 55, z toho 29 Talianov.

Pápež Pavol VI. potvrdil konanie Druhého vatikánskeho koncilu a v roku 1965 ho potom slávnostne zakončil.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára