štvrtok 14. februára 2013

Na poslednej omši Benedikta XVI. jasné slová o pokání

Streda 13. februára 2013 ostane v dejinách pontifikátu Benedikta XVI. zapísaná ako deň jeho poslednej pápežskej omše. Eucharistiu s udeľovaním popola na začiatok pôstu slávil v Bazilike svätého Petra spolu s kardinálmi, biskupmi a množstvom veriacich. A vo svojej homílii poukázal na to, v čom má spočívať pokánie celej Cirkvi.


„Okolnosti nás zhromaždili vo Vatikánskej bazilike ... aj preto, aby sme žiadali (svätého Petra) o jeho príhovor za Cirkev v tejto osobitnej chvíli jej putovania, a aby sme obnovili našu vieru v Najvyššieho pastiera, Krista, Pána.“

Foto: Facebook  - CatholicTV.com
Svätý Otec Benedikt XVI. poukázal jasne na to, že Božie slovo, ktoré zaznelo počas liturgie, má byť premieňané počas pôstu „na konkrétne postoje a skutky“.  A pokračoval: „Cirkev nám predovšetkým ponúka veľkú výzvu, ktorou sa prorok Joel obracia na Izraelský ľud: Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom (Joel 2,12). Zdôrazňuje sa výraz celým svojím srdcom, čo znamená, z hĺbky našich myšlienok a citov, z prameňa našich rozhodnutí, volieb a skutkov, spôsobom úplnej a radikálnej slobody.“

Nasledujúca otázka pápeža, či „je však možný takýto obrat k Bohu?“ akoby naznačuje aj jeho vedomie ľudskej slabosti zoči-voči problémom sveta a Cirkvi. Otázka, ktorá niekedy ostáva ako pochybnosť. Benedikt však odpovedá: „ Áno, pretože jestvuje sila, čo nesídli v našom srdci, ale vychádza priamo z Božieho srdca. Je to sila jeho milosrdenstva.“

Nasledujúce vysvetlenie, určené do vnútra Cirkvi, akoby odzrkadľuje pápežovo uvažovanie nad ostatnými rokmi, ktoré boli poznačené mnohými problémami. Rok viery, ktorý on sám vyhlásil a začal, dostáva takto ešte jasnejší význam pokánia, obnovy hlbokej, skutočnej viery. Pápež hovorí:

„Tento návrat k Bohu sa stane konkrétnou realitou nášho života iba vtedy, keď Pánova milosť prenikne do nášho vnútra a vzbudí v ňom silu roztrhnúť si srdce. Prorok ešte dáva zaznieť týmto Božím slovám: roztrhnite si srdcia a nie rúcho. V skutočnosti aj v našich časoch sú mnohí pripravení roztrhnúť si rúcha pred škandálmi a nespravodlivosťou – samozrejme spáchanými inými, – ale iba niekoľkí sa zdajú byť pripravenými urobiť to nad svojím srdcom, nad svojím svedomím a svojimi úmyslami, dovoliac tak, aby ich Pán premenil, obnovil a obrátil.“

Osobitne silné sa zdajú slová o vnútornom rozdelení v Cirkvi, o rivalite, individualizme. Pápež to všetko spomína, keď hovorí o celom spoločenstve Cirkvi a pozýva „k uvažovaniu nad dôležitosťou svedectva viery a kresťanského života každého z nás ako i našich spoločenstiev, aby sme tak zjavovali tvár Cirkvi, i (k uvažovaniu nad tým) ako býva často krát znetvorená. Osobitne mám na mysli previnenia proti jednote Cirkvi, rozdelenia v jej vnútri. Prežívať Pôstne obdobie v intenzívnejšom a evidentnejšom cirkevnom spoločenstve, prekonávajúc individualizmus a rivalitu, je pokorným a vzácnym znamením pre tých, ktorí sú vzdialení od viery či ľahostajní.“

Komentujúc potom slová svätého apoštola Pavla: Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! (2 Kor 6,2), Benedikt zdôrazňuje, „že si túto chvíľu nesmieme nechať ujsť. Ponúka sa nám ako jedinečná a neopakovateľná príležitosť.“ A potom upriamuje uvažovanie smerom ku Kristovi. „Zmierenie, ktoré sa nám ponúka, má vysokú cenu, cenu kríža vyzdvihnutého na Golgote, na ktorom visel Boží Syn, čo sa stal človekom. Z tohto ponorenia sa Boha do ľudského utrpenia a do priepasti zla vyrastá koreň nášho ospravodlivenia.“ A znovu zdôrazňuje návrat k Bohu celým srdcom, návrat, ktorý „prechádza cez Kríž, prostredníctvom nasledovania Krista po ceste vedúcej na Kalváriu a úplným sebadarovaním. Na tejto púti sa denne učíme opúšťať naše sebectvo a našu uzavretosť, aby sme dali priestor Bohu, ktorý otvára a premieňa srdce.“

Komentujúc slová evanjelia o almužne, modlitbe a pôste, vyzdvihol Benedikt XVI. Ježišove slová o kvalite a pravdivosti vzťahu s Bohom. „Preto (Ježiš) hovorí o náboženskom pokrytectve, o spôsobe správania, ktoré chce prejaviť postoje túžiace po potlesku a uznaní. Pravý učeník však neslúži sebe samému alebo verejnosti, ale svojmu Pánovi, v jednoduchosti a veľkodušnosti.“

„Drahí bratia a sestry, začnime plní dôvery a radosti túto pôstnu púť. Nech v nás mocne zaznieva pozvanie k obráteniu, k návratu k Bohu celým srdcom, prijmúc jeho milosť, čo z nás urobí nových ľudí v tej prekvapujúcej novosti, ktorá je účasťou na Ježišovom živote.“


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára