Vzdanie sa úradu pápeža, ako znamenie čias

Je to týždeň, čo sa celá Cirkev dozvedela, že pápež Benedikt XVI. sa rozhodol slobodne vzdať svojho úradu Petrovho nástupcu. Čin, ktorý neurobil žiaden pápež za posledných 600 rokov, nesie v sebe veľké posolstvo viery.



Pozerať sa na udalosti s vierou znamená, že človek je schopný vnímať aj duchovné súvislosti, Božie pôsobenie v dejinách i v osobnom živote. Akokoľvek sa môže zdať, že pápež by nemal odstupovať, táto situácia upriamuje našu duchovnú pozornosť na pravdy, ktoré potrebujeme vnímať. Myšlienky som zozbieral z viacerých zdrojov.

Benedikt XVI. povedal, že v modlitbe a vo svedomí dlho zvažoval toto rozhodnutie, ktoré urobil „pred Bohom“. Keď človek uvažuje, usiluje sa vlastne vnímať veci ako sú, pravdivo. Keď urobí po dôkladnom uvažovaní rozhodnutie, robí ho v rešpekte zoči-voči pravde, ktorú spoznal. Tak to urobil pápež. Vždy stál na strane oboch rozmerov života veriaceho človeka – rozumu i viery. Nie iba viery, nie iba zbožnosti, modlitby, ale aj rozumu, ktorý Boh daroval človeku, aby mohol poznávať pravdu. Benedikt XVI. dal Cirkvi veľký vzor ako žiť osobnú vieru, ktorá v modlitbe – pred Bohom, robí rozhodnutia na základe hľadania pravdy vo svedomí.

Pápež konštatuje, že dospel k istote (nie k názoru), že jeho „sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu riadnym spôsobom.“ Tieto slová odzrkadľujú jeho uvažovanie o tom, aké miesto má človek pokročilého veku v tomto „svete, podliehajúcom rýchlym zmenám“. Nehrá sa na klamlivého hrdinu, ktorý by držal tempo so svetom. Je sám sebou. Je vnútorne slobodný a úctivý aj voči vlastným šedinám a ubudnutým silám. Jeho uvedomenie si a vyjadrenie vlastnej krehkosti telesných i duševných síl je gestom veľkej pokory a vnútornej slobody. S pevným vedomím, že starostlivosť o Cirkev je v rukách jej Najvyššieho pastiera, Krista, a on je len jeho vikárom.

O službe Petrovho nástupcu hovorí, že ona má duchovnú podstatu, nie svetskú. Ide o rozmer vzťahu k Bohu. A táto služba má byť – podľa jeho slov v samotnom zverejnení rozhodnutia – vykonávaná skutkami, slovami, ale i utrpením a modlitbou. Štyri rozmery, ktoré nepochybne tvoria súčasť nielen služby pápeža, ale i samotného života viery. Človek pokročilého veku je pre tento svet často neviditeľný. Joseph Ratzinger sa rozhodol, že pre ďalšie roky svojho bude skrytý očiam sveta, ale modlitbou vždy „v službe Cirkvi“.

Taliansky časopis Civiltà Cattolica, ktorého texty prechádzajú kontrolou Svätej Stolice, vo vydaní zo 16. februára ponúkol do pohľadu viery na túto udalosť ešte jeden aspekt. V editoriáli časopis píše, že rozhodnutie Benedikta pramení v samotnom poslaní Cirkvi. „V súčasnom svete, podliehajúcom rýchlym zmenám a zmietanom v dôležitých otázkach pre život viery, pre riadenie loďky sv. Petra a hlásanie evanjelia, je potrebná aj sila ako tela, tak aj duše.“ Keď pápež zdôrazňuje potrebu čerstvých síl pre loďku sv. Petra v týchto časoch, hovorí čosi dôležité dnešnej Cirkvi: pozýva ju nebáť sa a investovať sily, aby sa otvorila výzvam a otázkam, a nebála sa rýchlosti zmien vo svete.

Vatikánsky denník Osservatore Romano označil v stredu 13. februára toto rozhodnutie Svätého Otca, v Roku viery, za znamenie čias.