Pápež vidí mnoho mladých a dáva im seriózne výzvy

Pápež František sa nebojí stavať pred mladých vážne, až provokačné otázky, ktoré sa týkajú osobných tém. Pozýva mladých rozmýšľať. Nepozýva iba k akejsi citovej viere, ale k serióznemu postoju, ba ako otec, kladie aj vážne návrhy pre budúcnosť. Napokon, nie je to len o slovách.


Už niekoľko krát pápež hovoril o tom, že vidí „veľa“ mladých. Prvý raz to bolo na Kvetnú nedeľu, ktorá je v Cirkvi aj Svetovým dňom mládeže. František si všimol mladých v procesii, všimol si aj, ako veľa ich je. A povedal im to. Pozornosť k druhým je jeho silnou črtou. „Predstavujem si vás ako oslavujete okolo Ježiša“. Mladým, a o mladých, následne rozvinul slová o viere a radosti: „Vám patrí dôležité miesto pri oslave viery! Vy nám prinášate radosť z viery a hovoríte nám, že vždy máme prežívať vieru s mladým srdcom, vždy s mladým srdcom či v šesťdesiatke alebo osemdesiatke! S Kristom srdce nikdy nezostarne!“

Pred mladých však hneď postavil aj jasnú výzvu, ktorú oprel o ich poznanie o Kristovi ako kráľovi na kríži; „miluje až na kríž“. A práve preto, že toto mladí vedia, pápež ich upriamuje na náplň života, ktorá sa na tom zakladá: „aby sme slúžili a milovali.“ A zároveň dodáva: „Nehanbite sa za svoj kríž!“ Sú to oni, mladí, kto nesie putujúci kríž po všetkých kontinentoch. Konkrétne kríž svetových dní mládeže, ktorý putuje po diecézach vo svete.  V tomto nosení kríža vidí pápež František aj základ hlásania viery, získavania učeníkov. Keď toto poslanie spojí s pohľadom na mladých, povie: „Mladí musia povedať svetu: Je dobré nasledovať Ježiša; je dobré ísť s Ježišom; Ježišovo posolstvo je dobré; oplatí sa vyjsť zo seba samých, z periférie sveta a existencie, aby sme priniesli Ježiša!“

Druhý raz venoval svoju pozornosť množstvu mladých počas modlitby Raduj sa, nebies Kráľovná, v nedeľu 21. apríla. „Dnes je vás na tomto námestí veľa mladých. To sa vidí.“ Bola práve nedeľa Dobrého pastiera, a to ho viedlo k tomu, aby sa mladých opäť veľmi priamo a vážne opýtal: „Chcem sa vás opýtať: Začuli ste niekedy Pánov hlas, ktorý vás skrze nejakú túžbu, nepokoj pozýval, aby ste ho nasledovali bližším spôsobom? Chceli ste byť Ježišovými apoštolmi?“ Keď hovorí o túžbe ako o nástroji Božieho pýtania sa, a k tomu dopĺňa aj nepokoj, dáva najavo, že si je vedomý toho, čo predovšetkým napĺňa srdciach mladých: túžby a nepokoje. Mladých tak učí, že túžby a nepokoje môžu byť Božím nástrojom dialógu s nimi.

A keď sa už dotkol sŕdc mladých, nezabudol opäť postaviť pred nich serióznu výzvu, založenú na uznaní hodnoty, že mladosť je čosi veľmi vzácne: „Mladosť je nevyhnutné vložiť do veľkých ideálov. Opýtaj sa Ježiša, čo od teba chce. Buď odvážny!“

Počas toho istého nedeľného poludnia však pápež mladým odovzdal aj iný odkaz. Už na Kvetnú nedeľu opísal, ako si predstavuje mladých, „ako kričíte Ježišovo meno a vyjadrujete svoju radosť, že ste s ním!“. Tentoraz mladí skandovaním vyvolávali pápežovo meno, a preto im znova pripomenul: „Veľmi vám ďakujem za pozdrav, ale pozdravte aj Ježiša. Volajte "Ježiš", volajte hlasno!“

Do tretice si pápež pozorne všimol veľa mladých v stredu 24. apríla na generálnej audiencii. „Všimol som si, že na námestí je mnoho mladých. Je to tak? Je tu veľa mladých? Kde sú?“

Povedal im že sú „na začiatku cesty života“, a hneď na to im opäť položil priamu otázku: „Rozmýšľali ste nad talentami, ktoré vám Boh zveril? Uvažovali ste nad tým, ako ich môžete vložiť do služby iným?“ Slovo o službe sa takto znova opakuje z pápežových úst, ako spôsob cesty života. So serióznosťou učiteľa, priateľa a otca potom mladých vyzval: „Neschovávajte svoje talenty! Stavte na veľké ideály, na také, čo rozširujú srdce, na ideály služby, ktoré umožnia vašim talentom, aby sa rozmnožili.“

Napokon z jeho slov bolo opäť vidieť, ako pozná svet mladých. Postavil pred výzvu o veľkodušnosti, o darovaní sa, ale aj i o snívaní o veľkých veciach. „Život sme nedostali preto, aby sme ho žiarlivo strážili pre seba samých, ale preto, aby sme ho darovali. Drahí mladí, buďte veľkodušní! Nebojte sa snívať o veľkých veciach.“

Vo vzťahu pápeža Františka a mladých počas prvých týždňov jeho pontifikátu je však jeden moment, kedy to nebolo o slovách. Omša, ktorú pápež na Zelený štvrtok večer slávil vo väznici pre mladých, pri ktorej sám mladým slúžil, keď im umýval nohy a pobozkaním tých nôh preukázal úctu voči ich životu, hodnote, jedinečnosti.