Skupina biskupov na koncile podpísala pakt z katakomb – za chudobnú Cirkev (Mozaika koncilu – 10)

Asi 40 biskupov, účastníkov Druhého vatikánskeho koncilu, sa stretlo 16. novembra 1965 v katakombách sv. Domicily, aby podpísali sčasti tajný pakt, zameraný na zbavenie sa bohatstva, pompéznosti a ceremónií v Katolíckej cirkvi. Mená prítomných biskupov nie sú známe. Táto udalosť časovo zapadá do obdobia krátko pred ukončením koncilu a ukazuje na prítomnosť rozhodného postoja niektorých biskupov, ktorí sa zaviazali žiť v chudobe, jednoduchosti ako aj transparentne a kompetentne spravovať záležitosti Cirkvi.

Text paktu sa nachádza v päť zväzkovom diele Concílio Vaticano II. Dielo - ako kroniku - spísal počas koncilu františkán Boaventura Kloppenburg, ktorý slúžil ako Peritus brazílskych biskupov na koncile. V roku 1982 bol vymenovaný za biskupa, zomrel r. 2009. Bol aj členom Medzinárodnej teologickej komisie. Osobne sa poznal a priatelil sa aj s Jozefom Ratzingerom. Kloppenburg dal dokumentu názov „Pakt služobníkov chudobnej Cirkvi“. O dokumente informovala webstránka traditioninaction.org, ktorá priniesla anglický preklad niektorých častí. Slovenský text je prekladom týchto vybratých častí.

My, biskupi zídení na Druhom vatikánskom koncile, vedomí si chýb v našom živote chudoby podľa evanjelia, povzbudení navzájom v tejto iniciatíve, v ktorej sa každý chce vyhnúť individuálnosti a domnienkam (tým sa myslí úmysel anonymity), zjednotení so všetkými našimi bratmi v biskupskej službe, počítajúc predovšetkým s milosťou a posilou od nášho Pána Ježiša Krista, i s modlitbami veriacich a kňazov našich diecéz, ... zaväzujeme sa k nasledovnému:

1.    Ohľadom bývania, stravy a dopravy, a všetkého čo s tým súvisí, budeme sa usilovať žiť v zhode so všeobecným bežným štandardom našich ľudí.

2.    Zriekame sa navždy bohatstva a jeho zjavu, najmä v obliekaní (drahé materiály a brilantné farby), a odznakov hodnosti z vzácnych kovov (také veci by mali byť, z podstaty, evanjeliové).

3.    Nebudeme vlastniť ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok, alebo bankové kontá na vlastné meno. Ak je nevyhnutné mať nejaké vlastníctvo, budeme ho mať vedené pod menom našej diecézy alebo iných sociálnych či charitatívnych diel.

4.    Kedykoľvek to bude možné, zveríme finančnú a materiálnu administratívu našich diecéz komisiám kompetentných laikov, ktorí sú si vedomí svojej apoštolskej úlohy, aby sme takto boli viac pastiermi a apoštolmi, než administrátormi.

5.    Odmietame nechať sa volať v príhovoroch a spisoch menom alebo titulom, ktoré znamenajú nadradenosť a moc (Vaša eminencia, Vaša excelencia, Monsignor...). Uprednostňujeme, aby nás volali evanjeliovým menom otec.

6.    V našom správaní a spoločenských vzťahoch sa budeme vyhýbať všetkému, čo sa môže zdať ako udeľovanie privilégií, prvenstva, alebo aj uprednostňovanie akéhokoľvek druhu bohatstva a moci (napr. byť pozvaný či usporadúvať bankety, mať osobitné miesta pri náboženských slávnostiach).
...

9.     Vedomí si požiadavky spravodlivosti a lásky a ich vzájomného vzťahu, budeme sa usilovať premieňať diela dobročinnosti na sociálne diela, založené na láske (charite) a spravodlivosti pre službu všetkým (teda nie iba katolíkom) vo všetkých ich potrebách...

(Boaventura Kloppenburg, O Pacto da Igreja Serva e Pobre, in Concílio Vaticano II, Petropolis: Vozes, 1966 pp. 526-527)