V roku 313 západo-rímsky cisár Konštantín a východo-rímsky cisár Licínius vydali v Miláne edikt, ktorým ukončili prenasledovania z dôvodu náboženstva. Vyhlásili náboženskú neutralitu impéria. Rímska ríša tak uznala náboženskú slobodu pre svojich obyvateľov.
„Či sa nám páči alebo nie, musíme sa naučiť byť spolu,“ uvádza sa v posolstve kardinála Scolu. Tieto slová sa dotýkajú situácie Cirkvi v dnešnej európskej spoločnosti, ktorá smeruje stále viac k pluralite kultúr a náboženstiev, najmä vo veľkých mestách. „Musíme sa naučiť žiť v tejto spoločnosti a vážiť si spoločné úsilie o to, ako tu byť spolu. Toto je jeden z prvkov, ktoré budú rozhodujúce pre budúcnosť Milána, Talianska i Európy,“ doplnil milánsky arcibiskup.
Kardinál ďalej povedal: „Toto praktické dobro spoločného nažívania musíme premeniť na politické rozhodnutie a usilovať sa určiť spôsob a cesty, ako to dosiahnuť.“ Kardinál uznáva, že tento proces si vyžaduje dlhší čas. „Rana nejednoty má veľmi dlhú históriu.“
Milánska arcidiecéza, v ktorej ako biskup pôsobil aj sv. Ambróz, je najväčšou v Európe. Má svoju minulosť a významnú skúsenosť aj z moderného spolužitia rôznych národnostných a náboženských skupín. „Miláno si je vedomé ťažkostí spojených s prechodom, ktorý prežívame všetci v tomto tisícročí. Tieto zmeny zasahujú osobitným spôsobom Európu a nútia jej obyvateľov prehodnotiť a znovu zadefinovať Európu. Budúcnosť mesta – povedal arcibiskup – je nevyhnutne poznačená javom plurality kultúr a náboženstiev.“
Situácia v dnešnej Európe je takmer rovnaká ako v rímskej ríši v čase Milánskeho ediktu: obyvatelia patria k rôznym náboženstvám. Odlišná je v tom, že dnes je tu prítomný aj ateizmus. No kultúry spojené s hodnotami, ktoré sa nedajú zosúladiť s kresťanstvom, nie sú niečím novým. Ich prítomnosť naberá na sile snáď len preto, že kresťanská kultúra bola v Európe na dlhé stáročia jedinou, a svojimi hodnotami riadila celý spoločenský život. O to viac v dnešnej pluralite názorov, kultúr a náboženstiev je úbytok tejto jedinečnosti kresťanstva a jeho vplyvu výzvou, aby sa práve kresťania, učili žiť v tejto pluralitnej spoločnosti. Prekážkou tohto učenia sa je strach z „tých iných“ náboženstiev. A ten sa spája často aj s reálnym nebezpečenstvom „zriedenia“ viery, či pomiešania hodnôt. Milánsky kardinál Angelo Scola na tento fakt upozorňuje, keď hovorí: „Proces hľadania cesty spoločného nažívania nesmie viesť k zmätku náboženstiev, ale treba naň pozerať v optike rešpektu slobody každého, ako o tom učí Druhý vatikánsky koncil.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára