pondelok 24. decembra 2012

Vinšovanie druhému je naša kultúra viery

Foto: velkelovce.fara.sk
Vinšujem vám tieto sviatky, Krista Pána narodenie, ...
Vinšujem vám na Nový rok, Božie požehnanie na každý krok. ...


Keď slovník slovenského jazyka uvádza, že slovo vinš znamená prianie, blahoželanie, uvádza aj, že tento výraz je hovorový, i zastaralý. Je dávnejšieho dáta, je takrečeno tradičný. Táto tradícia vinšovať, najmä na Vianoce a Nový rok, patrí do rodinnej kultúry nielen na Slovensku.

Pri čítaní Knihy žalmov môžeme viac krát natrafiť na vinše, priania. Žalmy – hebrejská poézia – zahŕňali aj tento rozmer života: priať od Boha druhému človeku dobro v rôznej podobe. Priať kráľovi dlhý život, priať cestujúcemu ochranu, priať požehnanie roľníkom... Vinš má veľa spoločného s biblickými žalmami. A býva rovnako ako ony súčasťou poézie – často z úst detí, vinšovníkov.

V dobe sms-iek a twitov sa vinše stávajú krátkymi veršami a počas vianočných dní sú okrem prejavu prajného srdca aj celkom veľkou – čo do kvantity – realitou telekomunikačných sietí a internetu. Ani digitálny kontinent, ako tento svet internetu nazval pápež Benedikt XVI.,  neostáva bez prianí, bez vyjadrenia prajnosti, ktorú do slov skladá ľudská myseľ vedená srdcom, láskou, pozornosťou.

Aby deti mohli vinšovať – a to vždy dokáže vyprovokovať trochu nehy aj v duši chlapa inak ponoreného len do starostí z práce – treba, aby to deti niekto naučil. To je tradícia. To je odovzdávanie dedičstva kultúry. Učiť deti vinšovať je investícia do rozvíjania ich osobnosti, ich dobroprajnosti... Vinše k sviatkom Vianoc, vinše o narodenom Božom dieťati, vinše o pokoji, vinše o Dobrom pastierovi vlastne svojím obsahom aj učia viere. Pripomínajú jej pravdy. A zbásnené, zveršované, zhudobnené tvoria kultúru. Kultúru kresťanských rodín.

Prianie, želanie požehnania, pokoja, radosti, zdravia, Božej ochrany, pomoci, zdaru v živote, ... všetko toto nájdeme aj v Knihe žalmov. A aj v našich rodinách.
Vinše sú skutočnou tradíciou, ktorá tvorí kultúru.


sobota 22. decembra 2012

Lectio divina - 4. adventná nedeľa - 23. 12. 2012

Evanjelium podľa Lukáša    Lk 1, 39-45 (kompletné čítania)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

(evanjelium si čítaj pomaly, pozorne, aj opakovane dva-tri krát)

„Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Meditácia

Boh pripravuje radikálnu zmenu v spravovaní ľudu i v Božom kulte. Nový správca a pastier Izraela bude pochádzať z malého Betlehema v Efrate. Kňaz, ktorý prinesie obetu milú Bohu bude Syn, ktorý obetuje svoje telo a ktorý práve prichádza na svet. Tento Boží plán radikálnej zmeny sa „spriada“ v lone ženy. A manželka kňaza Zachariáša objaví toto tajomstvo a ho ohlási. Plod života v lone ženy je vždy požehnaním. Celá matka je požehnaná.

Modlitba

Pane, pomôž mi dôverovať v tvoje prisľúbenia. Nedovoľ, aby som upadol do malomyseľnosti alebo pesimizmu. Nech Boh vždy dáva zrod životu a nech tak v nás obnovuje dôveru v neho.

Konanie

Koľko „áno“ bez podmienok si vyslovil v svojom živote? Rozmýšľaj a pozeraj sa okolo seba. Istotne nájdeš aspoň jedno „áno“, ktoré Pán od teba očakáva.

Podľa: Palabra y Vida 2012


utorok 18. decembra 2012

Blahorečenie pápeža Pavla VI. opäť o významný krok vpred

Biskupi a kardináli konzultori na Kongregácii pre kauzy svätých sa vyjadrili pozitívne o možnom blahorečení pápeža, ktorý priviedol Druhý vatikánsky koncil do zdarného konca. Svojim hlasovaním sa vyjadrili k dokumentu Positio, ktorý pojednáva o hrdinských čnostiach pápeža Pavla VI.

Zasadnutie konzultorov sa uskutočnilo v Ríme 10. decembra, ako o tom informoval 16. decembra portál vaticaninsider.it a konzultori vyjadrili jednohlasné áno. Kauzu už pred tým posúdila aj skupina teológov a rovnako vyjadrili jednohlasný súhlas.

Ako píše taliansky portál, chýbajú teraz už len dva kroky pred samotným blahorečením. Je to vyhlásenie dekrétu o hrdinských čnostiach, čo urobí pápež, pravdepodobne už o doslova pár dní, keď kardinál Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých predloží 20. decembra na osobnej audiencii dekréty viacerých káuz. Súhlas Benedikta XVI. k tomu, aby Pavol VI. dostal titul ctihodný, čo je predstupeň vyhlásenia za blahoslaveného, sa očakáva takmer samozrejme, najmä po jednohlasných vyjadreniach teológov i biskupov a kardinálov Kongregácie. Tým sa proces zakončí. Druhým krokom je uznanie zázraku na príhovor Pavla VI. Prebieha skúmanie uzdravenia, ktoré sa malo na jeho príhovor pred 16-timi rokmi v Kalifornii. Ide o nevysvetliteľné uzdravenie ešte nenarodeného dieťaťa. Počas tehotenstva lekári objavili na plode vážny problém, ktorý mal mať za následok vážne poškodenie mozgu. Lekári vtedy odporučili matke potrat. Žena sa rozhodla dieťa donosiť a zverila sa príhovoru Pavla VI., pápeža, ktorý v roku 1968 napísal encykliku Humanae vitae (O odovzdávaní ľudského života). Dieťa sa narodilo úplne bez problémov. Čakalo sa na jeho 15-ty rok života, aby sa mohlo potvrdiť úplné uzdravenie. Existuje však aj ďalšie nevysvetliteľné uzdravenie istej rehoľnej sestry, ktorá mala rakovinový nádor.

Pápež Benedikt XVI. dal už pred časom najavo svoj záujem, aby sa táto kauza blahorečenia riešila bezodkladne. Po očakávanom ohlásení dekrétu o hrdinských čnostiach tak bude môcť hneď začať skúmanie zázraku, zrejme tiež v čo najkratších možných a potrebných termínoch. K blahorečeniu by tak mohlo dôjsť počas Roka viery. V roku 2013 uplynie 50 rokov od zvolenia Pavla VI. na Petrov stolec a 35 rokov od jeho smrti. Benedikt XVI. by tak mohol vyhlásiť za blahoslaveného aj pápeža, ktorý ho v marci 1977 ustanovil za arcibiskupa v Mníchove a v júni toho istého roku ho vymenoval za kardinála.


sobota 15. decembra 2012

Lectio divina - 3. adventná nedeľa - 16. 12. 2012


Evanjelium podľa Lukáša    Lk 3, 10-18 (kompletné čítania)

Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“
On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“
Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“
On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“
Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“
Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

(evanjelium si čítaj pomaly, pozorne, aj opakovane dva-tri krát)

„Čo teda máme robiť?“

Meditácia

Mnohokrát sa necháme uniesť strachom. Tam, kde je strach, viera ustupuje a stráca priestor. Ján Krstiteľ pozýva k veľkému šťastiu. Strach strácame, keď konáme spravodlivosť, keď sa necháme očistiť pravdou, keď vstúpime do vzťahov solidarity. Stráca strach ten, kto sa pripraví prijať toho, kým Ján nie je. Keď prekonávame strach tým, že vkladáme všetku našu dôveru v Ježiša, stávame sa Mesiášovým spoločenstvom.

Modlitba

Pane, mnoho ráz sa pýtam sám seba, čo je to to, čo mám robiť. Pomôž mi žiť s dôverou. Keď ma vedieš za ruku, nemám sa čoho báť. Ty si moja nádej, v teba dôverujeme.

Konanie

Konaj spravodlivo a správne, čestne a flexibilne a, najmä, bez strachu, s veľkou radosťou, pretože Pán prichádza!

Podľa: Palabra y Vida 2012

utorok 11. decembra 2012

Mal som 19 a zažil som koncil priamo v Ríme (Mozaika koncilu – 06)

Taliansky salezián don Piergiorgio Gianazza bol počas trvania koncilu v Ríma ako mladý rehoľník. Pripravoval sa na kňazstvo. Pre agentúru Zenit porozprával, ako vnímal atmosféru, ktorá tak silno ovplyvnila jeho život i život mnohých iných.

Keď ste v Ríme, máte 19 rokov a udeje sa niečo veľmi neočakávané, môže to dať celkom nový význam vášmu životu. ... Ako bohoslovec som práve študoval filozofiu na Pápežskom saleziánskom Ateneu (PAS) v Ríme, vtedy v blízkosti stanice Termini. Boli to roky mojej „koncilovej skúsenosti“, bol to čas Druhého vatikánskeho koncilu. ...

Usiloval som sa sledovať túto veľkú udalosť Cirkvi. Na PAS som mal veľké šťastie stretať a počúvať niektorých profesorov, ktorí boli v úzkom vzťahu s dianím na koncile. Nepatrili medzi koncilových otcov, ale medzi poradcov v oblastiach teológie, páva, liturgie, filozofie. Bolo mojím potešením, že sme mohli rozprávať s nimi po večeroch v malých skupinách na dvore a nasávať klímu nádeje, otvorenosti, dialógu a obnovy, ktoré vládli na koncile.

Horlivo som čítal príhovory pápeža a dokumenty. Chcel som mať výtlačok nielen pre seba, ale aj pre ostatných študentov našej fakulty filozofie. ... Opakované čítanie sa stávalo meditáciou, vo svetle Písma. Pociťoval som akési vzrušenie pri ich čítaní. Podčiarkoval som si frázy, nosil som si to v duši, s modlitbou, aby som to uskutočňoval.

Udalosť koncilu dodala oheň, pasiu do môjho „cítenia s Cirkvou“. Bolo pre mňa ľahké chápať a žiť štyri kľúčové rozmery Cirkvi: jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Nemohol som nebyť vďačný Ježišovi, že ma urobil dieťaťom Cirkvi.

Keď pápež Pavol VI. vyhlási Rok viery pri 1900-tom výročí smrti svätých Petra a Pavla (68 po Kr.), ponúkol Cirkvi aj obdivuhodný text Krédo Božieho ľudu. Bol pre mňa ako osobný záväzok a vzpruha prehĺbiť si vieru. Meditoval som vybraté časti z Písma, čítal vhodné knihy ale najviac som sa usiloval o prehĺbenie dôvery v Otca, priateľstva s Kristom a lásky k Duchu Svätému.

Koncil sa stal pre mňa duchovnou lúkou, ktorá mi dáva pokojnú, príjemnú a trvajúcu podporu. ... Stále ďakujem Pánovi, že mi dal žiť moje roky v Ríme v období Druhého vatikánskeho koncilu a posilnil ma tým.


sobota 8. decembra 2012

Lectio divina - 2. adventná nedeľa - 9. 12. 2012

Evanjelium podľa Lukáša        Lk 3, 1-6 (kompletné čítania)

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.
Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“

(evanjelium si čítaj pomaly, pozorne, aj opakovane dva-tri krát)

Každé telo uvidí Božiu spásu.

Meditácia

Evanjelista Lukáš ukazuje politicko-náboženskú scenériu vtedajšieho sveta. Zarovno s tým nám hovorí, že nie v nej bola spása. Spásu ohlasoval človek na púšti, prorok Ján, syn Zachariáša. Izraelský národ sa zachráni ak pôjde naspäť na púšť a znova prejde cez vodu, aby vošiel očistený do novej, prisľúbenej krajiny. V tomto Advente nás milosť pozýva vrátiť sa na našu púšť, nechať sa očistiť a vstúpiť do krajiny znovuzrodení v krste.

Modlitba

Pane, chcem sa znovu narodiť. Očisť ma a priprav mi srdce, aby si sa mohol narodiť vo mne. Pomôž mi pripraviť tvoje cesty v mojom živote.

Konanie

Odstrániť vrchy a vyrovnať chodníky – k tomu nech nám tento týždeň poslúži každodenný čas na rozhovor s Pánom.

Podľa: Palabra y Vida 2012


piatok 7. decembra 2012

Vo viere nás vychováva Nepoškvrnená

Keď ešte bolo celé saleziánske dielo iba v plienkach a don Bosco iba mladý kňaz, v sakristii istého kostola v Turíne zaznel 8. decembra 1841 Zdravas. Don Bosco sa ho pomodlil s prvým chlapcom, ktorého sa ujal; a bol deň Nepoškvrnenej Panny Márie. Chlapec vďaka tejto prvej hodine katechizmu začal rásť vo viere a don Bosco vložil do toho jedného Zdravasu všetko. Saleziánska história hovorí, že jedinú kladnú odpoveď dal chlapec na otázku, či vie pískať. V tejto udalosti spred 171 rokov tak vidíme prítomnú radosť, výchovu vo viere, modlitbu a riadenie Panny Márie.


V tomto Roku viery má saleziánska rodina pred očami práve pedagogiku dona Bosca, známu aj ako preventívny systém. Táto výchova je založená na rozume, náboženstve a láskavosti. Don Bosco to nikde nevyčítal, on sa to učil v praxi. „Dám ti učiteľku,“ počul v sne, keď mal deväť rokov. Postupne objavoval a stále konkrétnejšie zažíval, že tá učiteľka – Panna Mária – ho naozaj vedie a ukazuje mu cestu. Až do takej miery, že súčasťou jeho životného presvedčenia bolo, že „toto všetko urobila Panna Mária“, Nepoškvrnená Pomocnica. „Toto všetko,“ to bolo najmä dielo výchovy, tej každodennej prítomnosti medzi chlapcami. Nepoškvrnená Panna Mária ho viedla, učila ho prežívať preventívny systém. Ba ona bola a je nielen vzorom, ale sama je vychovávateľkou vo viere. Je vzorom, lebo je Nepoškvrnená, to značí bez hriechu. Adam a Eva zapochybovali, nemali dôveru, že Boh je dobrý. Mária Bohu plne verila. Je teda vzorom, ale je aj vychovávateľkou. Ona priviedla dona Bosca v jeho výchovnom diele k tej základnej pravde, že Boh je dobrý a iba dobrý. Nepoškvrnená Pomocnica je aj dnes učiteľkou saleziánskej rodiny a my ju nasledujeme v jej viere. Jej viera nás vychováva.

Publikované ako editoriál v Don Bosco dnes, 6/2012

utorok 4. decembra 2012

Koncilový návrat k milosrdenstvu (Mozaika koncilu – 05)

V tretej časti Mozaiky sme ukázali, ako Cirkev na Koncile zaujala nový postoj k liturgii, k Božiemu slovu, k sebe samej, k človeku i k svetu.

Taliansky profesor fundamentálnej teológie Giuseppe Ruggieri vo svojej úvahe, z ktorej čerpám podnety, ukazuje na jeden z najvážnejších prejavov tohto nového prístupu. Vylúčenie „odsúdení“. Pôvod tejto novosti treba hľadať v hĺbke osobnosti a svätosti Jána XXIII., ktorý koncil chcel, otvoril a dal mu jasné smerovanie. Dobrota, ktorú tomuto pápežovi dejiny pripísali ako typickú črtu, bola znakom jeho svedectva o milosrdenstve. V otváracom príhovore koncilu zdôraznil presvedčenie, že „vo vzťahu k dnešnému svetu Kristova nevesta uprednostňuje používanie lieku milosrdenstva pred siahaním po zbraniach strohosti a trestov.“ Konciloví otcovia však museli o tento postoj milosrdenstva zápasiť. Keď sa pripravovala Pastorálna konštitúcia Gaudium et Spes o Cirkvi v dnešnom svete mnohí chceli, aby tam bolo jasné odsúdenie chýb modernosti, najmä ateistického materializmu a komunizmu. Prevážila však väčšina tých, ktorí prijali a pochopili hĺbku výzvy Jána XXIII.

Ján XXIII. na návšteve detí v nemocnici Bambino Gesù, 25. decembra 1958.
Foto: ospedalebambinogesu.it
Po stáročiach koncilov, ktoré vynášali odsúdenia heréz a chýb tej ktorej doby, tak Druhý vatikánsky koncil siahol znova po Ježišov podobenstve o kúkoli na roli. Možno povedať, že v textoch starších koncilov bol kúkoľ príliš zdôraznený a vybratý z kontextu. Ostatný koncil sa tak stal po stáročiach prvým, ktorý vedome odmietol vynášať odsúdenia. V deklarácii Dignitatis humanae, o náboženskej slobode, v článku 11, konciloví otcovia predkladajú motivácie viery pre toto odmietnutie odsudzovania. Ukazujú na príklad Krista a apoštolov. Onen článok je jednou z hodnotných teologických pasáži o Kristovi, ktorý je tichý a pokorný srdcom, zavŕšil svoje dielo na kríži a nechcel presadzovať pravdu silou.

Giuseppe Ruggieri vo svojom článku píše: „Jednou z najväčších príčin toho, prečo je (niekedy, niektorým) ťažké vysvetľovať učenie Druhého vatikánskeho koncilu, je práve táto neprítomnosť odsúdení. ... Na Prvom vatikánskom koncile mali dokumenty presnú, pevnú štruktúru. V úvode sa pozitívne vyložila náuka o viere a o Cirkvi, potom v druhej časti kánony odsudzovali s technickou presnosťou príslušné chyby, omyly.“

V tejto optike o milosrdenstve, ktorú koncilu vyznačil Ján XXIII., a ktorú takmer všetci účastníci prijali, možno vidieť aj rozšírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu, iba niekoľko desaťročí po ukončení samotného koncilu. Ovocie, ktoré sa prejavuje predovšetkým v osobnom živote veriacich.

Podnetom k tomuto článku bol text profesora fundamentálnej teológie z talianskeho mesta Catania, Giuseppe Ruggieriho (vyučoval aj v Tübingene a na pápežských univerzitách Gregoriana a Urbaniana v Ríme) v knihe La Riforma della Liturgia.

nedeľa 2. decembra 2012

Cirkev a cirkusanti zdieľajú tradičné hodnoty

Ako jeden z momentov Roka viery – taký charakter mala púť asi sedem tisíc cirkusantov, žonglérov, pouličných umelcov, folklórnych súborov, klaunov a iných „Ľudí putovného divadla“. Zišli sa do Ríma z niekoľkých krajín Európy, ale aj z Ruska či USA. Na Námestí svätého Petra dokonca počas dvoch dní púte stoja riadny cirkusový stan, kolotoč pre deti a bábkové divadlo.

„Dať zamestnancom putovných divadiel najavo, že Cirkev na nich nezabudla, hoci sú často nútení žiť v podmienkach marginalizovaných skupín spoločnosti,“ hovorí o dôvode audiencie, ktorú im udelil Benedikt XVI. v sobotu 1. decembra v aule Pavla VI., Vatikánsky rozhlas.

Facebook: Vatican Radio - English Section
© L'Osservatore Romano
Cirkusanti prišli na audienciu v estrádnom sprievode od Anjelského hradu po Námestie svätého Petra. V aule pápež so záujmom sledoval vystúpenie dvoch skupín artistov a na záver mu priniesli aj malé levíča Simba, aby ho mohol vziať do rúk.

Svätý Otec v príhovore k týmto členom putovných divadiel vyzdvihol hodnoty, ktoré patria do tradície ich sektora a zdieľa ich aj Cirkev: „... láska k rodine, pozornosť voči maličkým, starostlivosť o osoby so zdravotným postihnutím, vzťah k chorým a vysoké docenenie bohatstva skúseností starších ľudí. Vo vašom prostredí sa udržiava nažive dialóg medzi generáciami, význam priateľstva, zmysel pre tímovú prácu. Prijatie a pohostinnosť sú vám naozaj vlastné, rovnako ako pozornosť v reagovaní na najautentickejšie túžby, najmä mladšej generácie,“ povedal cirkusantom nástupca svätého Petra.

Vo svojich slovách pápež prejavil veľké pochopenie pre reálny život ľudí z tejto oblasti: problémy spojené s putovným spôsobom života, vzdelávanie ich detí, hľadanie miest na predstavenia, povolenia k pobytu... Benedikta XVI. vyjadril nádej, že verejné inštitúcie uznajú spoločenský a kultúrny prínos putovného divadelníctva. Vyjadril tiež radosť z toho, že hoci situácia členov týchto divadiel im neumožňuje byť stálou súčasťou nejakej farnosti, sú súčasťou Cirkvi. „Prajem si, aby ste našli v komunitách, kde sa zastavujete, osoby, ktoré vás ochotne prijmú a vyjdú v ústrety aj vašim duchovným potrebám.“

Svätý Otec nezabudol poukázať aj na výchovný rozmer pôsobenia cirkusantov, ktorí môžu najmä mladšej generácii v jej boji s ťažkosťami, pokušením k beznádeji, či uzatváraním sa do pesimizmu, ponúkať pohľad na krásu života.
(Viac foto na Facebook Vatican Radio - English Section)

zdroj video: TA3

sobota 1. decembra 2012

Lectio divina - 1. adventná nedeľa - 2. 12. 2012

Evanjelium podľa Lukáša      Lk 21, 25-28. 34-36 (kompletné čítania)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.
Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.
Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“

(Evanjelium si čítaj pomaly, pozorne, aj opakovane dva-tri krát.)

Bdejte celý čas a modlite sa.

Meditácia

Príchod Syna človeka otrasie celým vesmírom. Znamenia jeho príchodu sú ako anticipácia, sú predznakom, že sa už približuje. Príchod Syna človeka nie je deštrukčný, naopak je uzdravujúci. Apokalyptická postava Syna človeka, ako ho predstavil prorok Daniel, prináša alternatívu k pozemskému obludnému a beštiálnemu spravovaniu sveta: alternatívu voči nespravodlivosti, útlaku, násiliu. Prichádza „ľudská“ a poľudšťujúca moc Syna človeka. Preto nás Ježiš nabáda: „Bdejte celý čas a modlite sa“.

Modlitba

Prosím, Pane, daj, aby som bdel a nebol zmetený. Nauč ma počas tohto adventu modliť sa. A nech ma tvoje Slovo zdravo drží v napätom očakávaní Teba.

Konanie

Začiatok adventu je dobrá chvíľa nájsť si pokojnú chvíľu a sláviť sviatosť zmierenia. Treba sa nám do hĺbky pripraviť na jeho príchod.

Podľa: Palabra y Vida 2012