piatok 1. marca 2013

Centrálna téma posledného Benediktovho týždňa: živá Cirkev

Komentáre, analýzy, dojmy, názory k odstúpeniu Benedikta XVI. nechýbajú v žiadnych médiách. A, keď je už Benedikt XVI. emeritným pápežom, pozornosť sa obracia na toho budúceho. Tipy a špekulácie nechýbajú. To všetko v Roku viery.

Pre bežné fungovanie života človek potrebuje informácie. Pre pochopenie života a udalostí človek hľadá posolstvá. Posolstvo si prirodzene žiada čas počúvania, uvažovania, vnútorného rozhovoru so sebou samým. Výsledkom je zmenu situácie zvnútra, posun, zmena, rast vo vnímaní života. Aj života viery.

Facebook: Vatican Radio - English Section
© L'Osservatore Romano
Už emeritný pápež v posledných dňoch svojho pontifikátu ponúkol bohaté posolstvo viery. Pre všetkých, ale najmä do vnútra Katolíckej cirkvi. Pokúsim sa ponúknuť niektoré časti jeho príhovorov z posledného „pápežského“ týždňa.

Na záver duchovných cvičení, v sobotu 23. februára, Benedikt spomenul, že „stredovekí teológovia prekladali slovo „Logos“ nie iba ako „Verbum“, ale aj slovom „ars“: „verbum“ a „ars“ („slovo“ a „umenie“) sú zameniteľné. ... „Logos“ má srdce. „Logos“ je tiež láska. Pravda je nádherná a pravda a krása idú spolu: krása je pečaťou pravdy.“ Čoskoro 86-ročný muž viery na záver poďakovania potom vyzval prítomných: „Kráčajme dopredu, istí si Božím víťazstvom, pravdou krásy a lásky.“ K jeho osobe patrí, že nehovorí do vetra, ale z hĺbky vlastného uvažovania a presvedčenia.

Vo svojom poslednom príhovore pred modlitbou Anjel Pána, v nedeľu 24. februára, Benedikt XVI. opísal, ako vo svetle evanjelia tej nedele – o premenení Pána, sám číta vlastnú situáciu: „Drahí bratia a sestry, toto Božie slovo vnímam ako osobitne určené mne v tejto chvíli môjho života. Pán ma volá „vystúpiť na vrch“ a venovať sa ešte viac modlitbe a rozjímaniu. ... aby som jej (Cirkvi) neustále slúžil s takou istou oddanosťou a láskou, s akou som to robil doteraz, ale spôsobom primeranejším môjmu veku a mojim silám.“ Predstavil tým seba ako muža, ktorý vo svojej konkrétnej situácii, tu a dnes, hľadá, čo Boh od neho chce. A vníma Boží hlas tak v rozjímaní nad evanjeliom, ako aj v rešpektovaní pravdy o vlastnom veku a silách.

Keď si Benedikt XVI. na svojej poslednej generálnej audiencii, v stredu 27. februára, prisvojil slová apoštola Pavla, ukázal, že Písmo môže vyjadrovať aj pocity a postoje aj dnešného človeka, ba aj pápeža. Opäť tak vyzdvihol dôležitosť Božieho slova v konkrétnom živote viery.
„Tak ako apoštol Pavol v úryvku zo Sv. písma, ktorý sme práve počuli, i ja cítim v srdci, že musím predovšetkým ďakovať Bohu, ktorý vedie Cirkev a dáva jej vzrast, zasieva svoje Slovo a tak živí vieru svojho ľudu. V tejto chvíli v duchu objímam celú Cirkev rozšírenú vo svete a ďakujem Bohu, za „správy“, ktoré som dostal počas týchto rokov v Petrovom úrade o viere v Pána Ježiša Krista a o láske, ktorá skutočne prúdi v Tele Cirkvi...“ Vďačnosť a úprimná komunikácia toho, čo cíti v srdci, dovoľujú nahliadnuť do toho, čo on pokladá za podstatné, pri všetkých „správach“.


Už na úvod audiencie v pozdrave povedal: „Vidím živú Cirkev“. Tým dal jasne najavo, ako vníma situáciu. Opakovane to vyjadril v slovách o vlastnej situácii ostatných dní, keď spomenul, že dostáva pozdravy „od jednoduchých ľudí, ktorí mi píšu zo srdca... Tieto osoby mi nepíšu tak, ako sa zvykne písať nejakému vládcovi či niekomu veľkému, koho nepoznáme. Píšu mi ako bratia a sestry alebo ako synovia a dcéry s vedomím silného láskyplného rodinného puta.“ A o význame toho dodáva: „Zažiť Cirkev týmto spôsobom a môcť sa takmer dotknúť sily jej pravdy a jej lásky je dôvodom pre radosť v čase, keď mnohí hovoria o jej úpadku. Vidíme však, ako Cirkev i dnes žije!“
V týchto opakovaných slovách o Cirkvi, na svojej poslednej audiencii, a v Roku viery, pápež dal zreteľné a jasné posolstvo o jej podobe, fungovaní, vzťahoch v jej vnútri.

Predposledný tweet po generálnej audiencii v stredu 27. februára znel: „Chcel by som, aby každý pocítil radosť z toho, že je kresťanom, že je milovaný Bohom, ktorý nám daroval svojho Syna.“ – To „chcel by som“ ukazuje na pokorný a úctivý prístup ku svedomiu a osobnému vyzrievaniu vo viere každého veriaceho. Benedikt si to želá, ako ten, kto má utvrdzovať bratov vo viere. Nenariaďuje, netvrdí, že to takto treba  robiť. Želá si. Treba povedať, že text každého tweetu Benedikt osobne vždy odsúhlasil, hoci fyzicky sa o tweetovanie starali iné poverené osoby.

Napokon sa Benedikt stretol v posledný deň svojho pontifikátu so 144 kardinálmi, ktorí už medzičasom prišli do Ríma. V úvode znovu vyznáva ako sám vnímal osem rokov práce. „Ako to bolo u Emauzských učeníkov, aj pre mňa bolo radosťou putovať s vami počas týchto rokov vo svetle prítomnosti vzkrieseného Pána.“ Ako muž viery prežíval roky pontifikátu „vo svetle“, ktoré mu dávala „prítomnosť“ jeho Majstra.
Na pozadí mediálneho posudzovania ťažkostí v Cirkvi a označovania situácie ako „boj o moc“, vyzdvihol rozmer spoločenstva medzi kardinálmi: „Spoločne môžeme ďakovať Pánovi, že nám umožnil rásť v spoločenstve, spoločne ho žiadajúc o pomoc pri ešte väčšom raste v tejto hlbokej jednote tak, aby kolégium kardinálov bolo ako orchester.“
Facebook: Vatican Radio - English Section
© L'Osservatore Romano
Avšak hlavným posolstvom, ktoré Benedikt chcel vedome kardinálom zanechať – akoby duchovný testament – sú slová o Cirkvi, „ktorá znamená pre všetkých nás, dá sa to tak povedať, dôvod a zmysel života.“ Ponúkol im citát jeho priateľa z čias koncilu, Romana Guardiniho: „Cirkev nie je inštitúciou vymyslenou a vybudovanou za stolom, ale živou realitou. Žije v priebehu čias, neustále sa vytvára, ako každá živá ľudská osoba sa mení, ale vo svojej podstate ostáva rovnaká. Jej srdcom je Kristus.“ A na posilnenie tejto pravdy pripomenul zážitok z audiencie predošlého dňa. „Zdá sa mi, že takúto skúsenosť sme zažili aj včera na námestí. Je vidieť, že Cirkev je živým telom, oživovaným Duchom Svätým a žije skutočne z Božej moci ... ako sme to včera videli.“
Na záver, s pohľadom na dni konkláve, Benedikt prisľúbil, že bude nablízku modlitbou, „aby ste sa plne odovzdali poslušnosti pôsobenia Ducha Svätého pri voľbe nového pápeža. Nech vám Pán ukáže to, čo si On žiada.“ Napokon Benedikt XVI. ešte raz prekvapil všetkých, keď urobil gesto, ktoré mu nikto nepredpísal. S vedomím, že uprostred zídených kardinálov sedí budúci pápež, povedal: „Sľubujem moju bezpodmienečnú úctu a poslušnosť.“ Tým, že toto gesto urobil takpovediac „naslepo“, a v tej chvíli bol stále „v úrade“, ukázal, akou veľkou vecou je poslušnosť a viera v pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi, ktorá je živá.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára