Encyklika Lumen fidei o viere, ktorá otvára pohľad do budúcnosti

V piatok 5. júla 2013 predstavili vo Vatikáne prvú encykliku pápeža Františka. Zapíše sa do dejín ako encyklika zo štyroch rúk. Prvý apoštolský list pápeža Františka má názov Lumen fidei (Svetlo viery), a ako dielo o viere je tretím do série, ako to plánoval ešte Benedikt XVI., keď vydal najprv encykliky Boh je láska a Nádej spásy. Benedikt túto tretiu – Svetlo viery – pripravoval, a rozpracovaný text odovzdal svojmu nástupcovi. Pápež František ho prijal a dokončil. Sám o tom hovorí s bode 7 encykliky. (Preklad úryvkov do slovenčiny je iba neoficiálnym prekladom autora tohto blogu.)

Dvaja pápeži chcú blahorečenie Oscara Romera

Na Slovensku ho poznáme aj vďaka životopisnému filmu, ktorý vysielal už niekoľkokrát Televízia Lux. Salvádorský arcibiskup zastrelený počas omše, Oscar Romero. Kauzu jeho blahorečenia najprv pozastavili, ale ostatní dvaja pápeži ju „odblokovali“.

Vekom starý Benedikt pozýva veriacich na sociálne siete – pre vieru mladých

„Niekedy nám v tejto oblasti chýbala odvaha, tvorivosť a výchovno-pastoračná vízia,“ povedal pre vaticaninsider.it hlavný radca saleziánov pre komunikáciu, don Filiberto González Plascencia. A ako najdôležitejšie kritérium, prečo by mali byť jeho spolubratia saleziáni prítomní na facebooku, či twitteri uviedol spásu mladých. „Aby sme komunikovali Božiu lásku miliónom mladých, ktorí žijú na digitálnom kontinente“.

Koncil ako krásne dielo Ducha, ktorému odporujeme, hovorí pápež František (Mozaika koncilu – 09)

Či úmyselne alebo nie, pápež František hovoril o koncile práve v deň narodenín svojho predchodcu a teraz emeritného pápeža Benedikta XVI. Štýl prejavu a výber slov je jemu vlastný. Prístupným, priam jednoduchým jazykom vyjadril však nielen svoj osobný pohľad, ale ako biskup Ríma v kázni svojim veriacim predostrel aj učenie toho pastiera, ktorý má posilňovať bratov vo viere. František koncil nezažil ako účastník, ale to, ako ho pochopil, je plne v línii jeho predchodcov, vrátane toho žijúceho.

Papabili a Duch Svätý, rozum a viera

Dni pred konkláve ponúkajú mierne otvorenú otázku pre všetkých uvedomelých veriacich. Na jednej strane médiá sú plné článkov o kardináloch, o problémoch Cirkvi, Vatikánu, o špekuláciách, na druhej strane je jasné presvedčenie Cirkvi, že voľba nového pápeža je riadená Duchom Svätým. Môže mať teda katolík svojho papabile? Nehreší proti dôvere v Boha?

Centrálna téma posledného Benediktovho týždňa: živá Cirkev

Komentáre, analýzy, dojmy, názory k odstúpeniu Benedikta XVI. nechýbajú v žiadnych médiách. A, keď je už Benedikt XVI. emeritným pápežom, pozornosť sa obracia na toho budúceho. Tipy a špekulácie nechýbajú. To všetko v Roku viery.

Vyznanie Benedikta XVI.: „Vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja“

Posledná generálna udiencia s pápežom Benediktom XVI sa konala v stredu 27. februára  na Námestí sv. Petra. Na zaplnenom námestí boli medzi 150-tisíc prítomnými aj Slováci, účastníci národnej púte. Jeho sláva odhaľujú mnohé z jeho viery a z pohľadu na Cirkev.

Osobné povolanie Benedikta XVI.

Učí on-line kurz o úlohe katolíckych laikov. Preberal so študentmi práve tému osobného povolania, keď pápež Benedikt zverejnil svoje rozhodnutie vzdať sa úradu. Profesor Russell Shaw, autor mnohých kníh o etike a morálnej teológii, publicista vo viacerých amerických denníkoch a dvadsať rokov riaditeľ komunikácie pri katolíckej biskupskej konferencii USA, napísal pre svojich študentov hneď v ten deň, že Benediktov skutok je „najvýraznejším príkladom osobného povolania.“ A prosil mladých o ich diskusné príspevky.

Aj slovenské hlasy vo videu vďaky pre Benedikta

Počas posledných dní pontifikátu Benedikta XVI. nechýbajú mnohé iniciatívy na vyjadrenie vďačnosti voči pápežovi.

Ako Benedikt XVI. chápe autoritu rímskeho biskupa

Každý rok 22. februára slávi Cirkev liturgický sviatok Katedry svätého Petra. Benedikt XVI. o význame tohto sviatku, povedal:

Joseph Ratzinger vidí Cirkev budúcnosti ako maličké stádo

Nasledujúce slová odzneli z úst profesora teológie Josepha Ratzingera v roku 1969, ako záverečná úvaha cyklu piatich tém na rádiových vlnách. Témy opäť nedávno vyšli knižne vo vydavateľstve Ignatius Press pod názvom Faith and the Future – Viera a budúcnosť. Text priniesla aktuálne do pozornosti stránka vaticaninsider.it a niektoré časti sa nachádzajú zhrnuté aj na Facebooku.

Vzdanie sa úradu pápeža, ako znamenie čias

Je to týždeň, čo sa celá Cirkev dozvedela, že pápež Benedikt XVI. sa rozhodol slobodne vzdať svojho úradu Petrovho nástupcu. Čin, ktorý neurobil žiaden pápež za posledných 600 rokov, nesie v sebe veľké posolstvo viery.

Zázrak na príhovor Jána Pavla II. povedie k jeho svätorečeniu

Na Kongregáciu pre kauzy svätých už je materiál o zázraku na príhovor blahoslaveného Jána Pavla II. Dokumentáciu o pravdepodobnom zázračnom uzdravení tak dostane do rúk na preskúmanie najprv lekárska komisia tejto Kongregácie.

Na poslednej omši Benedikta XVI. jasné slová o pokání

Streda 13. februára 2013 ostane v dejinách pontifikátu Benedikta XVI. zapísaná ako deň jeho poslednej pápežskej omše. Eucharistiu s udeľovaním popola na začiatok pôstu slávil v Bazilike svätého Petra spolu s kardinálmi, biskupmi a množstvom veriacich. A vo svojej homílii poukázal na to, v čom má spočívať pokánie celej Cirkvi.

Benedikt XVI. skutkami potvrdzuje vlastné slová, pokorný zoči-voči pravde

"Najdrahší bratia,

pozval som vás na toto konzistórium nie iba z dôvodu troch procesov kanonizácie, ale tiež preto, aby som vám oznámil veľmi dôležité rozhodnutie pre život Cirkvi. Po opakovanom zvažovaní dôvodov môjho svedomia pred Bohom, som dospel k istote, že moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu riadnym spôsobom. Som si dobre vedomý toho, že táto služba, vzhľadom na jej duchovnú podstatu, musí byť vykonávaná nielen skutkami a slovami, ale i utrpením a modlitbou.

„Nábožnosť“ veriacich vidí Koncil predovšetkým v slávení nedele (Mozaika koncilu – 07)

Keď sa povie, že niekto je nábožný, často sa tým myslí, „že sa niekto veľa modlí“. Slovník slovenského jazyka hovorí, že nábožný človek je „prejavujúci vieru v Boha, pobožný“. Pri tom sa asi prirodzene človeku vybaví „chodenie do kostola“. Druhý vatikánsky koncil v Konštitúcii Sacrosanctum Concilium o posvätnej liturgii však vidí nábožnosť veľmi konkrétne. Aj čo sa týka chodenia do kostola“.

V článku 106 Druhý vatikánsky koncil poukazuje aj na nábožnosť veriacich. Jej základom je slávenie Pánovho dňa, teda nedele, ktorá je prvotným sviatočným dňom. Je dňom, kedy treba sláviť liturgiu a kedy prvok slávnostnosti má dostať patričný priestor aj v prežívaní dňa ako takého.

Nasleduje plné znenie článkov 7 a článku 106.

7. Na uskutočňovanie takého veľkého diela je Kristus stále prítomný vo svojej Cirkvi, najmä v liturgických úkonoch. Prítomný je v obete svätej omše jednak v osobe služobníka, lebo „teraz službou kňazov prináša obetu ten istý, ktorý vtedy obetoval seba samého na kríži“, no predovšetkým je prítomný pod eucharistickými spôsobmi. Svojou mocou je prítomný vo sviatostiach, takže keď niekto krstí, krstí sám Kristus. Prítomný je vo svojom slove, lebo to on sám hovorí, keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo. Napokon, keď sa Cirkev modlí a spieva, je prítomný ten, ktorý prisľúbil: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).
Na také veľké dielo, ktoré dokonale oslavuje Boha a posväcuje ľudí, Kristus vždy k sebe pridružuje Cirkev, svoju milovanú nevestu, ktorá vzýva svojho Pána a skrze neho vzdáva kult večnému Otcovi.
Liturgia sa teda právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. V nej sa vnímateľnými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich aj uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, vykonáva dokonalý verejný kult.
Preto každé liturgické slávenie, ako dielo Krista Kňaza a jeho tela, ktorým je Cirkev, je nanajvýš posvätnou činnosťou, ktorej účinnosti sa ani významom, ani stupňom nevyrovná nijaká iná činnosť Cirkvi.

106. Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo každý ôsmy deň, ktorý sa právom volá Pánov deň alebo nedeľa. V tento deň sú kresťania povinní zhromaždiť sa, aby počúvali Božie slovo a zúčastnili sa na Eucharistii a tak slávili pamiatku umučenia, zmŕtvychvstania a slávy Pána Ježiša a vzdávali vďaky Bohu, ktorý ich „vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“ (1 Pt 1, 3). Preto je Pánov deň prvotným sviatočným dňom a tak ho aj treba predkladať a odporúčať nábožnosti veriacich, aby sa zároveň stal dňom radosti a odpočinku od práce. Iným slávnostiam nech sa nedáva pred ním prednosť, iba ak by boli naozaj veľmi významné, lebo on je základom a jadrom celého liturgického roka.

Foto: rio2013.com

František Saleský, patrón žurnalistov, je svätým aj pre Anglikánov

zdroj: webjournal.sk

Svätý František Saleský je jeden z tých svätcov, ktorých životný príbeh a posolstvo svätosti zasahuje aj tam, kde by sme to možno nečakali. Jeho sviatok je 24. januára, je patrónom novinárov, spisovateľov, dokonca je patrónom hluchonemých, pretože rozvinul posunkovú reč tak, aby sa pomocou nej dalo vyučovať. Podľa neho pomenoval turínsky kňaz Ján Bosco svoju rehoľu – Saleziáni. Na Františkov sviatok pápeži už niekoľko desaťročí vydávajú posolstvo na tému komunikácie a médií. A to tento svätec, v 35-ke biskup vo vtedy takmer úplne protestantskej Ženeve, zomrel dosť dávno, roku 1622.

František Saleský sa stal pre mnohých bežných veriacich svojej doby i moderných čias učiteľom kresťanského života v každodennosti. Jeho spis Filotea (ukážka o priateľstve) sa dodnes uvádza ako jedna z veľmi vhodných kníh pre napredovanie v duchovnom živote.

František Saleský si získaval a získava ľudí svojou ľudskosťou, dobrotou, miernosťou a múdrosťou. Keď pristupoval k ľuďom, pozeral sa na ľudskú osobu ako na celok. Toto od neho v plnej miere prevzal don Bosco do svojho štýlu preventívnej výchovy a do svojej saleziánskej spirituality. Tento celistvý pohľad na človeka zahŕňa aj reálny pohľad na ľudskú slabosť: „Naša dokonalosť spočíva z veľkej časti v tom, ako dokážeme navzájom znášať svoje nedokonalosti,“ uvádza ako pripisovaný výrok Františkovi Saleskému webstránka wikiquote.

František Saleský vedel pre ohlasovanie evanjelia veľmi dobre využiť moderné prostriedky svojej doby. Po tom, ako Guttenberg roku 1455 vynašiel kníhtlač, František, ktorý sa narodil iba o zhruba storočie neskôr, roku 1567, (a tlač bola vtedy stále veľkou novinkou) neváhal ako biskup použiť modernú vec – tlač – vo svojej pastorácii. Keď ľudia neprichádzali počúvať  jeho slová do kostola, vytlačil svoje kázne na malé letáky a roznášal ich pod dvere ľuďom svojho mesta. „Niekto si to prečíta“. Pre tento prístup ho v roku 1923 Pius XI. vyhlásil za patróna novinárov a spisovateľov.

Na Františkov sviatok 24. januára pápeži od roku 1967 zverejňujú posolstvo k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa slávi na siedmu veľkonočnú nedeľu. Tohtoročné posolstvo je zamerané v súlade s rokom viery na tému ohlasovania pravdy a viery na sociálnych sieťach.

Napokon spomeňme ešte tri fakt: František Saleský je patrónom aj viacerých rehoľných inštitútov, tak ženských ako aj mužských; jeho spomienku vo vlastnom liturgickom kalendári slávia aj Anglikáni, a napokon, trochu možno prekvapivo, podľa tohto svätca je pomenovaný aj jeden z ostrovov štátu Seychely v Indickom oceáne – ostrov St. François Atoll. Má rozlohu niečo cez 17 hektárov a je neobývateľný.

Pápež Benedikt XVI. venoval Františkovi Saleskému svoju stredajšiu katechézu 2. marca 2011.

Spoločenstvo malých – pápež a hobiti

Pred Vianocami sa do kín dostal dlho očakávaný film Hobit – Nečakaná cesta. Je to prvá časť filmovej trilógie podľa knihy Hobit od autora JRR Tolkiena. Približne v tom istom čase sa v Taliansku dostala k čitateľom kniha s názvom Benedetta umiltà. Le virtù semplici di Joseph Ratzinger (Požehnaná pokora. Jednoduché čnosti Jozefa Ratzingera).

Autor Andrea Monda približuje dve hlavné témy knihy: „Jedna je pokora, tá možno najtajomnejšia zo všetkých čností, taká krehká a delikátna. Druhou je tajomstvo človeka Jozefa Ratzingera, ktorý je už sedem rokov pápežom s menom Benedikt XVI.“ Andrea Monda spomína, ako toho „19. apríla 2005, v tom tak vzácnom momente plnom emócií, sa pápež predstavil svetu citujúc trochu Bibliu a trochu to, čo mu povedal Pavol VI., keď ho menoval za biskupa; predstavil sa ako jednoduchý a skromný robotník vo vinici Pána“.

Foto: csfd.cz

A tu sa dostávame k tomu, čo spája Benedikta XVI. s postavami hobitov. „Malí hobiti“, hovorí Monda, „sa zúčastňujú ‘v malom’ na vojnách, ktoré pohlcujú ich fantazijnú krajinu Stredozeme. No vďaka ich prispeniu tieto vojny končia. Hobiti, s dôverou v slová druhých, sa vydajú na cestu a sú úspešní tam, kde veľkí a mocní zlyhávajú, hoci – aspoň navonok sa zdá – nemajú žiadnu čnosť: nie sú pekní, statní, mocní, múdri, bohatí či chytrí. No sú ‘pripravení’. Keď do ich nečinného a pohodového života vstúpi pozvanie, ukážu sa ochotní a s ich malou ale dostatočnou odvahou sa odvážia na nebezpečnú cestu, hoci nepoznajú dobre všetky ciele. Majú nevyliečiteľný humor a ich húževnatosť pramení z ich jednoduchosti: sú ľuďmi s nohami ‘až príliš nízko’ na zemi. Sú skutočne ‘pokorní’, sú to tí ‘anawim’, malí, tichí, ponížení a poslední, o ktorých hovorí Biblia a zvlášť evanjeliá.“

Andrea Monda pokračuje: „Teológ Hans Urs von Balthasar, priateľ Jozefa Ratzingera, hovorí o kresťanskej jednoduchosti slovami, ktoré dobre padnú aj na smiešnych, nemotorných a víťaziacich hobitov. ‘Anawim’, ten pravý Izrael, je skrytý Izrael, ktorý je otvorený voči Bohu a jeho Slovu, a to vďaka chudobe, poníženosti, núdzi a trpezlivosti.“

Čnosťou, ktorá zachraňuje ‘posledných ’, je – ako hovorí Monda – otvorenosť voči Bohu. Títo ‘anawim’ sú chudobní v duchu a tichí z Blahoslavenstiev, sú to deti a maličkí v evanjeliu (Mt 18, 1-5) a „sú to aj Tolkienovi hobiti, postavy veselé, ktorým nebo pomáha. A takým ‘poníženým’ je aj Jozef Ratzinger – Benedikt XVI.“, konštatuje Andrea Monda, v článku na serveri vaticaninsider.it.

Božia tvár zaujíma každého človeka, hovorí Svätý Otec

Celé znenie generálnej audiencie Benedikta XVI. v stredu 16. januára 2013 v slovenčine.

Drahí bratia a sestry, Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii o Božom Zjavení hovorí, že najhlbšia pravda o celom Zjavení Boha sa odráža „v Kristovi, ktorý je prostredníkom a zároveň plnosťou celého Zjavenia“ (č. 2). Starý Zákon nám rozpráva ako Boh po stvorení - ... povoláva niektorých nie preto, aby iných vylúčil, ale preto, aby vytvorili most, ktorý povedie k nemu. Vyberá si, no vždy vyberá pre dobro druhých.

V Ježišovi z Nazareta Boh skutočne navštevuje svoj ľud, a navštevuje ľudstvo spôsobom, ktorým prekračuje každé očakávanie: posiela svojho jednorodeného Syna – Boh sám sa stáva človekom. Ježiš nám len tak nehovorí niečo o Bohu, len nerozpráva o Otcovi, ale je Zjavením Boha, pretože on sám je Boh – a tak nám ukazuje Božiu tvár. Vo svojom Prológu k evanjeliu svätý Ján píše: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18).

Rád by som sa zastavil pri tomto „zjavení Božej tváre“.  ... V jednom okamihu apoštol Filip žiada Ježiša: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí“ (Jn 14, 8). Filip je veľmi praktický a konkrétny, hovorí to, čo by sme aj my radi povedali - chceme vidieť Otca: žiada si „vidieť Otca“, vidieť jeho tvár. Ježišova odpoveď - a je to odpoveď nielen Filipovi ale aj všetkým nám - táto odpoveď vovádza priamo do srdca kristologickej viery. Pán hovorí: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). V tejto vete je systematicky zhrnutá celá zvesť Nového Zákona, tá zvesť, ktorá sa zjavila v Betlehemskej jaskyni: Boha možno vidieť, Boh ukázal svoju tvár, stal sa viditeľným v Ježišovi Kristovi.

V celom Starom zákone je prítomná téma „hľadania Božej tváre“, túžba spoznať túto tvár, vidieť Boha takého, aký je. ... Táto otázka je dôležitá: na jednej strane sa chce povedať, že Boha nemožno zredukovať na nejaký objekt - na vec, ktorá sa dá vziať do ruky, a takisto nie je možné postaviť na jeho miesto nejakú vec; na druhej strane sa tým však hovorí, že Boh má tvár, teda Boh je „TY“, ktoré dokáže vstúpiť do vzťahu...

... V 33. kapitole knihy Exodus sa píše, že Mojžiš mal blízky a dôverný vzťah s Bohom. Citujem: „Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojim priateľom“ (v. 11). V duchu tejto blízkosti, Mojžiš žiada Boha: „Daj mi vidieť svoju slávu!“, a Božia odpoveď je jasná: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno... ale moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive...“ (v. 18-23). Na jednej strane je tu teda dialóg tvárou v tvár, ako medzi priateľmi, ale na strane druhej je ukázaná nemožnosť - počas tohto života - vidieť tvár Boha, ktorý ostáva skrytý; teda videnie je obmedzené. Otcovia hovoria takto: uvidíš ma odzadu znamená, že môžeš nasledovať Krista a nasledujúc ho, vidíš odzadu Božie tajomstvo. Boha možno nasledovať - pozerajúc naňho odzadu.

Čosi celkom nové sa však potom deje vo Vtelení. Hľadanie Božej tváre tu vstupuje do celkom novej etapy, pretože táto tvár sa zrazu stáva viditeľnou: je to tvár Ježiša, Syna Božieho, ktorý sa stal človekom. ... Ježiš nám ukazuje Božiu tvár a dáva nám spoznať Božie meno. ... Kresťanstvo, hovorí svätý Bernard, je „náboženstvo Božieho Slova“; nie však „slova písaného a nemého, ale Slova vteleného a živého“. ...
... Túžba spoznať skutočne Boha, teda vidieť Božiu tvár, je hlboko v každom človeku, aj v neveriacom. A túto túžbu, vidieť jednoducho kto je, aký je, aký je pre nás, máme v sebe. Táto túžba sa uskutočňuje nasledovaním Krista - v jeho nasledovaní vidíme Boha „odzadu“ a vnímame, že Boh je náš priateľ - a jeho tvár je tvárou Krista. ...

... V evanjeliu svätého Lukáša je veľmi dôležitý úsek, ktorý opisuje ako dvaja Emauzskí učeníci spoznali Ježiša pri lámaní chleba. Boli však na tento moment pripravení spoločným putovaním s Ježišom, pozvaním, aby s nimi zostal, vzájomným dialógom, ktorý roznietil ich srdcia. A tak napokon Ježiša spoznali. Aj pre nás je Eucharistia - ak sme na ňu pripravení životom v dialógu s Ježišom - veľkou školou, v ktorej sa učíme vidieť Božiu tvár, vstupovať do intímneho vzťahu s ním.

Udalosti viery Cirkvi v roku 2013

Jednou z najväčších udalostí roka budú nepochybne Svetové dni mládeže v Brazílii v Rio de Janeiro v druhej polovici júla. Na najväčšom podujatí viery, aké Katolícka cirkev organizuje, očakávajú organizátori asi 2 milióny mladých z celého sveta. Pápež Benedikt XVI. príde do Ria vo štvrtok 25. júla a zostane tam až do nedele, kedy ukončí stretnutie slávením eucharistie.

Približne na začiatku pôstu sa očakáva vydanie novej encykliky Svätého Otca. V poradí už jeho štvrtá bude venovaná práve téme viery. Benedikt sa už venoval aj témam lásky a nádeje, ktoré spolu s vierou tvoria trojicu božských čností.

Pokračujúci Rok viery prinesie niekoľko veľkých stretnutí aj v samotnom Ríme.

V sobotu 18. mája, deň pred slávnosťou Turíc, sa stretnú na Svätopeterskom námestí zástupcovia laických hnutí. Bude to opäť pripomenutie veľkej témy Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý prebudil povedomie úlohy laikov v Cirkvi.

Takmer o mesiac neskôr, 15.-16. júna, sa bude vo Vatikáne konať stretnutie na tému života, pod názvom Evangelium vitae. Encykliku s rovnakým názvom o hodnote a nenarušiteľnosti ľudského života vydal pápež Ján Pavol II. v roku 1995.

Na začiatku prázdnin 4.-7. júla sa uskutoční vo večnom meste svetové stretnutie seminaristov, novicov a noviciek a tých, ktorí sa pripravujú na duchovné povolanie.

Ani v tomto roku nebudú chýbať svätorečenia. Tradične to býva na jeseň, dátum zatiaľ nie je stanovený. Je však isté, že to bude nateraz rekordné svätorečenie, pretože pápež podpísal pred Vianocami dekrét o 800 mučeníkoch z mestečka Otranto na pobreží Jadranského mora, na úplnom spode tzv. „čižmy“ Talianska, ktorí boli umučení v roku 1480. Svoju prvú svätú dostane aj Kolumbia. Nepotvrdené ale veľmi pravdepodobné je aj blahorečenie pápeža Pavla VI, ktorý priviedol Druhý vatikánsky koncil do zdarného konca a začal s jeho uplatňovaním v praxi. Viac o ňom tu.

V kolégiu kardinálov, ktorí sú najbližšími spolupracovníkmi pápeža pri vedení Cirkvi, dosiahne tento rok desať členov vek 80 rokov a stratia možnosť vstúpiť do prípadného konkláve a voliť nového pápeža. Počet kardinálov voliteľov tak bude na Vianoce iba 109. Je preto možné, že pápež sa aj v tomto roku rozhodne vymenovať nových kardinálov, aby doplnil počet voliteľov na maximálne možné číslo 120.

Vyvrcholenie Roka viery sa uskutoční na Slávnosť Krista kráľa 24. novembra.