Pokora a úsmev rímskeho biskupa spred 35 rokov

V auguste roku 1978 bolo konkláve, z ktorého iba po jednom dni, popoludní 26. augusta, vyšiel pápež Ján Pavol I.

Bola sobota a kardináli v konkláve zvolili za Petrovho nástupcu patriarchu z Benátok, Albina Lucianiho. Relatívne mladý, 65-ročný, si vybral meno Ján Pavol, z úcty k svojim dvom predchodcom. Jeho pontifikát trval neočakávane krátko, iba 33 dní. Zomrel 29. septembra.

Dôležitosť jeho pontifikátu označil jeho nástupca, Ján Pavol II., za v proporciách opačnú než jeho trvanie. Všeobecne sa na neho spomína ako na „usmievavého pápeža“, ktorý vzbudil mnohé nádeje.

Jeho pôvodná prax farára, a neskôr pastiera Cirkvi v Benátkach, jeho nestrannosť zoči-voči vatikánskej kúrii, jeho jednoduchý štýl vyjadrovania sa a prístupu k ľuďom, úsmev, témy hriechu a milosrdenstva – to všetko ho spája s dnešným pápežom Františkom.

Ján Pavol I. bol tiež veľkým katechétom. Tých niekoľko málo generálnych audiencií za jeden mesiac pontifikátu sa nieslo v duchu rozhovorov s inými, bez napísaných textov a v štýle, ktorému rozumeli aj menej vzdelaní. Luciani rovnako ako Bergoglio, prízvukoval milosrdenstvo. „Žiaden hriech nie je príliš veľký: akokoľvek veľká spáchaná vec bude môcť byť vždy prekrytá nekonečným milosrdenstvom.“

Ako pápež, ktorý mal heslo „Humilitas“, pripomínal: „Možno riskujem, že poviem niečo nevhodné, ale poviem to. Pán tak veľmi miluje ľudstvo, že niekedy dovolí aj veľké hriechy. Prečo? Lebo tí, čo ich spáchali, tie hriechy, keď sa obrátia, zostanú veľmi pokorní...“

Ako Bergoglio, ani Luciani neprestal chodievať do spovednice, keď ho vysvätili za biskupa. A rovnako mal kritický postoj k spravovaniu majetkov Cirkvi. Nie je žiadnym tajomstvom, že ako patriarcha v Benátkach nemohol stráviť bezohľadnosť zo strany zodpovedných osôb pri niektorých aktivitách Vatikánskej banky.

Ako František, tak už aj Ján Pavol I. mal jasnú predstavu svojho úradu ako služby pastiera. Štátnemu sekretárovi Villotovi povedal: „Hovorím vám celkom úprimne, že som predovšetkým kňaz, teraz som aj pápež, ale chcem byť pastierom, nie funkcionárom v úrade... Najprv som biskupom Ríma a potom pápežom. Viem, že sú to dve veci v jednej, ale ja nechcem byť postavou na vystavovanie pred mojimi farármi a mojím ľudom.“

Napokon, spoločné s Františkom majú aj prosbu o modlitbu. Pri prvom príhovore pred Anjel Pána, v nedeľu 27. augusta 2013, povedal: „Ja nemám ani múdrosť srdca Jána XXIII., ani prípravu a kultúru Pavla VI., ale som na ich mieste, musím sa usilovať slúžiť Cirkvi. Dúfam, že mi pomôžete svojimi modlitbami.“

spracované podľa vaticaninsider.it

Prepis z videa: o súkromnom vlastníctve.

„Súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho absolútnym a neodňateľným právom. Nikto nemá výsadu môcť užívať exkluzívne dobrá pre svoje výhody ponad to, čo je potrebné, keď sú tu tí, ktorí umierajú, lebo nemajú nič. Sú to vážne slová. Vo svetle týchto slov nie iba národy, ale aj my súkromne, osobitne my v Cirkvi, sa musíme pýtať sami seba: Naozaj sme naplnili Ježišov príkaz? Keď on povedal: Miluj svojho blížneho, ako seba samého.“

Kvietky pápeža Františka

Kvety sú čosi konkrétne krásne. Kvety sa budú navždy spájať nielen so sv. Františkom z Assisi, ale aj s pápežom, ktorý sa ako prvý, vo všetkej svojej hĺbke a skromnosti „odvážil“ dať si meno tohto veľkého svätca. Pápež, ktorý takmer hodinu čo hodinu, počas prvých dní pontifikátu, prekvapuje všetkých. Pretože je transparentným Božím mužom.
Exempla trahunt.

Papabili a Duch Svätý, rozum a viera

Dni pred konkláve ponúkajú mierne otvorenú otázku pre všetkých uvedomelých veriacich. Na jednej strane médiá sú plné článkov o kardináloch, o problémoch Cirkvi, Vatikánu, o špekuláciách, na druhej strane je jasné presvedčenie Cirkvi, že voľba nového pápeža je riadená Duchom Svätým. Môže mať teda katolík svojho papabile? Nehreší proti dôvere v Boha?

Ako hľadajú pápeža kardináli z USA

Pri nedeľnej omši pre novinárov v Uhorskej kaplnke v kryptách Baziliky sv. Petra kardinál Timothy Dolan, arcibiskup New Yorku, povedal prítomným, že slávenie eucharistie je to najdôležitejšie pre život veriacich. A aj pred konkláve – voľbou pápeža – sa Cirkev predovšetkým modlí.

Koncil a konkláve roku 1963 (Mozaika koncilu – 08)

Pred päťdesiatimi rokmi, uprostred diania Druhého vatikánskeho koncilu, 3. júna 1963 zomrel v Apoštolskom paláci v Ríme pápež Ján XXIII. Smrť pápeža priniesla predovšetkým zásadnú otázku. To, čo začal, bolo prorocké gesto obnovy, alebo iba rozhodnutie plné nebezpečenstva pre Cirkev? Potvrdí, alebo zruší nový pápež práve prebiehajúci koncil?

Benedikt XVI. skutkami potvrdzuje vlastné slová, pokorný zoči-voči pravde

"Najdrahší bratia,

pozval som vás na toto konzistórium nie iba z dôvodu troch procesov kanonizácie, ale tiež preto, aby som vám oznámil veľmi dôležité rozhodnutie pre život Cirkvi. Po opakovanom zvažovaní dôvodov môjho svedomia pred Bohom, som dospel k istote, že moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu riadnym spôsobom. Som si dobre vedomý toho, že táto služba, vzhľadom na jej duchovnú podstatu, musí byť vykonávaná nielen skutkami a slovami, ale i utrpením a modlitbou.