Vinšovanie druhému je naša kultúra viery

Foto: velkelovce.fara.sk

Vinšujem vám tieto sviatky, Krista Pána narodenie, ...
Vinšujem vám na Nový rok, Božie požehnanie na každý krok. ...

Keď slovník slovenského jazyka uvádza, že slovo vinš znamená prianie, blahoželanie, uvádza aj, že tento výraz je hovorový, i zastaralý. Je dávnejšieho dáta, je takrečeno tradičný. Táto tradícia vinšovať, najmä na Vianoce a Nový rok, patrí do rodinnej kultúry nielen na Slovensku.

Pri čítaní Knihy žalmov môžeme viac krát natrafiť na vinše, priania. Žalmy – hebrejská poézia – zahŕňali aj tento rozmer života: priať od Boha druhému človeku dobro v rôznej podobe. Priať kráľovi dlhý život, priať cestujúcemu ochranu, priať požehnanie roľníkom... Vinš má veľa spoločného s biblickými žalmami. A býva rovnako ako ony súčasťou poézie – často z úst detí, vinšovníkov.

V dobe sms-iek a twitov sa vinše stávajú krátkymi veršami a počas vianočných dní sú okrem prejavu prajného srdca aj celkom veľkou – čo do kvantity – realitou telekomunikačných sietí a internetu. Ani digitálny kontinent, ako tento svet internetu nazval pápež Benedikt XVI.,  neostáva bez prianí, bez vyjadrenia prajnosti, ktorú do slov skladá ľudská myseľ vedená srdcom, láskou, pozornosťou.

Aby deti mohli vinšovať – a to vždy dokáže vyprovokovať trochu nehy aj v duši chlapa inak ponoreného len do starostí z práce – treba, aby to deti niekto naučil. To je tradícia. To je odovzdávanie dedičstva kultúry. Učiť deti vinšovať je investícia do rozvíjania ich osobnosti, ich dobroprajnosti... Vinše k sviatkom Vianoc, vinše o narodenom Božom dieťati, vinše o pokoji, vinše o Dobrom pastierovi vlastne svojím obsahom aj učia viere. Pripomínajú jej pravdy. A zbásnené, zveršované, zhudobnené tvoria kultúru. Kultúru kresťanských rodín.

Prianie, želanie požehnania, pokoja, radosti, zdravia, Božej ochrany, pomoci, zdaru v živote, ... všetko toto nájdeme aj v Knihe žalmov. A aj v našich rodinách.
Vinše sú skutočnou tradíciou, ktorá tvorí kultúru.

Svätý Otec vydáva pred Vianocami knižku o Ježišovom detstve

„Konečne môžem odovzdať do rúk čitateľov malú knihu, ktorú som prisľúbil už dávnejšie...“ píše v úvode novej knihy Benedikt XVI. Tretia kniha diela o Ježišovi Nazaretskom má názov Ježišovo detstvo. Ako uvádza Vatikánsky rozhlas, kniha vychádza naraz v deviatich jazykoch v 50 krajinách vo vyše miliónovom náklade. Slovenské vydanie sa očakáva na jar.

Talianski vydavatelia Rizzoli a Libreria Editrice Vaticana ponúkli z knihy už v októbri úvod a dve ukážky.

„Nejde o tretí diel, – píše pápež v úvode – ale o istý druh malej vstupnej sály k dvom predchádzajúcim dielom o postave a posolstve Ježiša Nazaretského. Tu som sa usiloval vyložiť, v dialógu s exegétmi z minulosti a súčasnosti, to, čo Matúš a Lukáš rozprávajú o Ježišovom detstve na začiatku svojich evanjelií.“

„Ježiš sa narodil v epoche, ktorú možno presne určiť. Na začiatku Ježišovho verejného účinkovania Lukáš ponúka ešte raz detailne a presné datovanie toho dejinného momentu: je pätnásty rok vlády cisára Tibéria... (pozri Lk 3,1). Ježiš sa nenarodil a neobjavil na verejnosti v nepresnom mýtickom 'kedysi'.“

 „Mária zavinula dieťa do plienok. Bez akejkoľvek sentimentálnosti si môžeme predstaviť s akou láskou Mária šla v ústrety svojej hodine a pripravila narodenie svojho Syna. Tradícia ikon, na základe teológie Cirkevných otcov, vysvetľuje jasle a plienky aj teologicky. Dieťa zavinuté do plienok sa ukazuje ako predvídanie hodiny jeho smrti: On je od začiatku Obetovaný, ako uvidíme ešte detailnejšie pri rozmýšľaní nad slovom o prvorodenom. Jasle tak predstavujú istý druh oltára.“

„Augustín vyložil význam jasieľ myšlienkou, ktorá sa v prvom momente zdá takmer nevhodná, ale pri pozornejšom skúmaní obsahuje hlbokú pravdu. Jasle sú miestom, v ktorom zvieratá nachádzajú svoj pokrm. Teraz však leží v jasliach Ten, ktorý seba samého predstavil ako pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba – ako skutočný pokrm, ktorý človek potrebuje, aby bol ľudskou osobou. Je to pokrm, ktorý dáva človekovi pravý život, ten večný. Týmto spôsobom sa jasle stali poukazom na Boží stôl, ku ktorému je človek pozvaný, aby prijal Boží chlieb.“

„Dúfam, že malá kniha, napriek svojim ohraničeniam, pomôže mnohým osobám na ich ceste ku Ježišovi a s ním,“ dodáva Benedikt XVI.