Františkove radostné rodiny odovzdávajú vieru z generácie na generáciu

Počas stretnutia rodín v rámci Roka viery, posledný októbrový víkend, pápež František v troch príhovoroch o rodine ponúkol jednoduché a jasné slová, o viere, radosti, modlitbe, troch slovách, ale dotkol sa aj ochrany práv rodiny ako spoločenstva, v spoločnosti kde prevláda ochrana práv jednotlivca.

V rámci stretnutia predstavili v Ríme aj novú ikonu rodiny – scéna obetovania Ježiša v chráme s postavami Márie, Jozefa, Simeona a Anny. Názov ikony je „Z generácie na generáciu sa šíri jeho milosrdenstvo“.

Nasleduje výber myšlienok z troch príhovorov pápeža o rodine:

- - - - -

Rodina nie je súhrn ľudí, ktorí ju tvoria, ale «spoločenstvo osôb». A spoločenstvo je viac ako súhrn jednotlivcov. Dalo by sa bez preháňania povedať, že rodina je motorom sveta a dejín.

Rodina je miestom, kde dostávame meno, je miestom náklonnosti, priestorom intimity, kde sa priúčame umeniu dialógu a medziľudskej komunikácie.

V rodine človek nadobúda vedomie vlastnej dôstojnosti a – najmä v prípade kresťanskej výchovy – uznáva dôstojnosť každej ľudskej osoby.

Rodina je založená na manželstve.

Manželská a rodinná láska tiež jasne poukazuje na povolanie človeka k láske jedinečnej a trvalej, a že skúšky, obety a krízy páru ako aj rodiny sú krokmi pre vzrastanie v dobre, pravde a kráse. ... zverujúc sa Božej prozreteľnosti.

Uzmierenie dáva rodine jednotu, a toto povedzte mladým ľuďom, mladým párom, že nie je ľahké ísť touto cestou, ale táto cesta je taká krásna. Taká krásna. Treba to povedať!

Štedrosť, nezištnosť otca a mamy voči deťom je veľmi dôležitá: „stratiť s deťmi čas“, hrať sa s deťmi.

... ťaží nedostatok lásky. Nedostať úsmev, byť neprijatý. Ťaží mlčanie, niekedy aj v rodine medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami.

Drahé rodiny, Pán pozná vaše námahy, vie o nich!

Poďte ku mne, všetky rodiny sveta, hovorí Ježiš, a ja vás posilním, aby vaša radosť bola úplná. A tieto Ježišove slová prineste domov, noste ich v srdci, podeľte sa o ne v rodine.

... ako Abrahám na spoločnú cestu. Toto je manželstvo! Vydať sa na cestu spoločne, ruka v ruke, zverujúc sa do veľkých rúk Pána. Nedať šancu tejto kultúre provizórnosti, ktorá trhá náš život na kúsky! S touto dôverou Božej vernosti čeliť všetkému, bez strachu, zodpovedne.

Kresťanskí manželia nie sú naivní, poznajú problémy a protivenstvá života. Nemajú však strach zobrať na seba svoju zodpovednosť pred Bohom a spoločnosťou.

Na to, aby mohla rodina prospievať, musí nutne používať tri slová. Tri slová: prosím, ďakujem a prepáč. Tri kľúčové slová! Používajme tieto tri slová v rodine. Odpúšťajme si každý deň!

A toto je dôležité! Vedieť si v rodinách odpúšťať, pretože všetci máme nedostatky, všetci! Neraz robíme veci, ktoré nie sú dobré a ubližujú druhým. Treba mať odvahu žiadať o prepáčenie, keď v rodine pochybíme...

Rodina zakusuje v živote veľa krásnych momentov: Odpočinok, spoločný obed, vychádzka do parku alebo na vidiek, návšteva starých rodičov, návšteva niekoho chorého... Ak však chýba láska, chýba radosť, chýba oslava.

Každá rodina, ako tá Nazaretská, je včlenená do dejín svojho ľudu a nemôže existovať bez predchádzajúcich generácií. Deti sa učia od starých rodičov, od predchádzajúcej generácie.

Drahé rodiny, aj vy ste súčasťou Božieho ľudu. Kráčajte s radosťou spolu s týmto ľudom.

Drahé rodiny: modlíte sa občas v rodine? Niektorí áno, to viem. No mnohí sa ma pýtajú: Ale ako sa to robí? Nuž tak, ako ten mýtnik, to je jasné: ponížene, pred Bohom.

Všetky rodiny, všetci potrebujeme Boha, všetci, všetci!

Modlitba v rodine si vyžaduje jednoduchosť! Pomodliť sa spoločne Otče náš okolo stola, to nie je nejaká mimoriadna vec, je to ľahké. A pomodliť sa spolu v rodine ruženec, to je ozaj krásne, dodáva to mnoho sily! A tiež modliť sa jeden za druhého...

Toto robí rodinu pevnou: modlitba.

Všetci vieme, že rodiny sú „v jednom behu“, sú veľmi zavalené povinnosťami, no myslíte niekedy aj na to, že tento „beh“ môže byť aj behom viery? Kresťanské rodiny sú rodinami misionárskymi. Udržiavajme vieru v rodinách, pridávajme soľ a kvas viery do našich každodenných vecí.

Ako je to s radosťou v tvojej rodine? ... Drahé rodiny, vy to dobre viete, že pravá radosť, ktorá sa zakusuje v rodine, nie je niečo povrchné... pochádza z hlbokého súladu medzi osobami, ktorý všetci cítia v srdci, a ktorý nám dáva pocítiť, aké krásne je byť spolu, byť si navzájom oporou na životnej ceste.

Trpezlivosť je cnosť Boha, ktorý nás v rodine učí mať túto trpezlivú lásku voči sebe navzájom. Majme trpezlivosť so sebou navzájom.

Ak chýba láska k Bohu, aj rodina stráca harmóniu, prevládne individualizmus a radosť uhasína. Avšak rodina, ktorá prežíva radosť z viery, spontánne ju komunikuje a je soľou zeme a svetlom sveta, je kvasom pre celú spoločnosť.

Drahé rodiny, žite vždy vo viere a jednoduchosti, tak ako Svätá nazaretská rodina.

„Dobrá zvesť“ o rodine je veľmi dôležitou súčasťou evanjelizácie.

Skutočné kresťanské rodiny sa dávajú poznať vernosťou, trpezlivosťou, otvorenosťou životu, úctou k starším... Tajomstvom tohto všetkého je Ježišova prítomnosť v rodine.

Predkladajme všetkým, a to úctivo a odvážne, krásu manželstva a rodiny vo svetle evanjelia!

František je hriešnik, ale má istotu, že Boh je prítomný v živote každej osoby

„Jasne vidím, že vec, ktorú Cirkev dnes najviac potrebuje je schopnosť liečiť rany a rozohrievať srdcia veriacich, a tiež blízkosť k druhým. Ja vidím Cirkev ako nemocnicu na poli po bitke. Je zbytočné pýtať sa ťažko raneného, či má vysoký cholesterol a cukor. Je treba ošetrovať rany. Potom môžeme hovoriť o všetkom ostatnom. Ošetrovať rany, liečiť rany... A treba začať odspodu.“

Svätý Otec František to povedal vo svojom prvom, dlhom interview (celá verzia v angličtine), ktoré poskytol pre renomovaný jezuitský časopis «Civiltà Cattolica». Rozhovorl vyšiel 19. septembra naraz vo viacerých jezuitských periodikách, v rôznych krajinách. Jezuita Antonio Spadaro sa s pápežom zhováral hneď viac ráz: 19., 23. a 29 augusta. Bergoglio ukazuje zatiaľ neuverejnený „preukaz“ svojej osobnosti, do ktorého patrí aj to, čo má rád z kultúry; uvažuje o dnešnej Cirkvi, a naznačuje priority pastoračnej práce.

Niektoré myšlienky zozbierané v skratke:

-    Cirkev je nemocnicou na poli, v ktorej sa ošetrujú rany.
-    Nemôžeme hovoriť iba o témach potratov, homosexuálnych zväzkov, či antikoncepcie.
-    Cirkev potrebuje schopnosť ošetrovať rany a rozohrievať srdcia veriacich, a tiež blízkosť k druhým.
-    Ja vidím Cirkev ako nemocnicu na poli po bitke.
-    Treba ohlasovať to podstatné, to je to, čo priťahuje viac a zapaľuje srdcia, ako učeníkom z Emauz.
-    Cirkev sa niekedy uzavrela do malých vecí, do nepatrných predpisov.
-    Služobníci Cirkvi musia byť predovšetkým služobníkmi milosrdenstva.
-    Hlásanie Božej lásky predchádza morálnym a náboženským povinnostiam. Dnes sa zdá, že prevláda opačný postup.
-    Homosexuálne osoby sú „sociálni zranení“, lebo cítia, akoby ich Cirkev vždy odsudzovala.
-    Homosexuáli: V živote Boh sprevádza osoby a my ich musíme sprevádzať, začínajúc z ich situácie.
-    Ak sa prehnaným spôsobom dbá na náukovú istotu, alebo sa chce tvrdohlavo vrátiť minulosť, tak sa viera stáva ideológiou.
-    Mám jednu dogmatickú istotu: Boh je prítomný v živote každej osoby. Aj keď bol život ako katastrofa, zničený zlozvykmi či drogami.
-    Aj keď je život osoby ako zem plná tŕnia a buriny, vždy je tam miesto, kde môže rásť dobré semeno.
-    Snívam o Cirkvi ako o matke a pastierke. Jej služobníci musia byť milosrdní, starať sa o ľudí.
-    Organizačné reformy a reformy štruktúr sú druhoradé. Prvá musí byť reforma v správaní sa.
-    Služobníci evanjelia musia byť schopní rozohriať srdcia ľudí, kráčať s nimi v noci.
-    Ja som hriešnik, na ktorého Pán zhliadol. To som povedal, keď ma zvolili.
-    Myslím, že vždy bude treba istý čas na to, žeby sa položili základy skutočnej, efektívnej zmeny.
-    Vystríham sa robiť rozhodnutia improvizovane.
-    Ja som rodený, rodený neporiadnik. Poriadok u Jezuitov veľmi ovplyvnil.
-    Keď som bol mladý provinciál, bol som autoritatívny v rozhodnutiach, ale nebol som pravicový. (Pravicový – priklonený k vtedajšiemu politickému režimu v Argentíne. – pozn. prekl.)
-    Myslím, že konzultácie sú veľmi dôležité. Chcem konzultácie reálne, nie formálne.
-    Úrady rímskej kúrie sú v službe pápeža a biskupov: musia pomáhať miestnym Cirkvám, nie stať sa orgánmi cenzúry.
-    Je tu znepokojujúce riziko zideologizovania a zneužitia Vetus Ordo (latinská omša).
-    Ak má niekto odpovede na všetky otázky, to je dôkaz, že Boh s ním nie je.
-    Vízia náuky Cirkvi ako monolitu bez odtieňov, ktorý treba brániť, je mylná.
-    Boh sa zjavil ako príbeh, nie ako kompendium abstraktných právd.
-    Som živý vďaka sestričke, ktorá mala „čuch“ a strojnásobila mi lieky.
-    Čítal som I Promessi sposi (najslávnejší taliansky román – pozn. prekl.) tri krát a mám ho na stole, aby som ho čítal opäť.
-    Film La Strada od Felliniho sa mi asi najviac páčil, a stotožňuje sa s ním.
-    Obdivujem Caravaggia, jeho maľby hovoria ku mne.
-    Musíme nájsť novú rovnováhu, lebo inak sa aj morálna budova Cirkvi zrúti ako domček z karát.
-    Najdôležitejšia vec je prvé ohlasovanie: „Ježiš ťa zachránil!“

Taká normálna viera, na ktorú si treba zvyknúť

Dozneli už veľké udalosti Svetových dní mládeže v Riu, dozneli aj dozvuky v podobe úvah, postrehov či spomienok. Zdalo by sa, že sa život vrátil do normálnych koľají. Pápež doletel do Ríma, ešte v to dopoludnie poslal ďakovnú myšlienku mladým na Twitteri a ...

Pápež František poslal za osem dní 19 tweetov

Počas ôsmich dní svojej prvej zahraničnej cesty – do Brazílie na Svetové dni mládeže – pápež František zverejnil na sociálnej sieti twitter dohromady 19 krátkych myšlienok, akoby katechéz, tweet-ov. Jeho tweety sú uverejňované vo viacerých jazykoch: anglicky, taliansky, španielsky, portugalsky, francúzsky, nemecky, poľsky a dokonca latinsky a aj arabsky. Jeden tweet nesmie byť dlhší ako 140 znakov, čiže písmen a medzier dohromady. Všetky pápežove tweety slúžia na napĺňanie jeho poslania – posilňovať bratov vo viere, počas SDM najmä „mladých“ bratov a sestry.

Ako sa pápež František za 100 dní dotkol Slovákov na Facebooku

Na slovenskej facebookovskej stránke „František, rímsky biskup, pápež“ sa medzi už vyše dvetisíc tristo priateľov stránky dostávajú denne myšlienky, fotky, videá o činnosť Svätého Otca Františka. Keďže pápež v týchto dňoch prekročí symbolických sto dní od svojho zvolenia, pozrime sa, aké obrazy a slová sa dotkli Slovákov na Facebooku.

Treba sa pýtať, ako „dobrý pápež“ zmenil Cirkev

Pred päťdesiatimi rokmi, 3. júna 1963, zomrel pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli. Úcta k tomuto dnes už blahoslavenému pápežovi je stále živá a ani na Slovensku nechýbajú jeho ctitelia.

Milánsky kardinál vyzýva Európu učiť sa žiť v pluralizme

„Musíme sa naučiť žiť v pluralizme,“ povedal milánsky kardinál Angelo Scola počas stretnutia pri 1700-tom výročí Milánskeho ediktu.

Vekom starý Benedikt pozýva veriacich na sociálne siete – pre vieru mladých

„Niekedy nám v tejto oblasti chýbala odvaha, tvorivosť a výchovno-pastoračná vízia,“ povedal pre vaticaninsider.it hlavný radca saleziánov pre komunikáciu, don Filiberto González Plascencia. A ako najdôležitejšie kritérium, prečo by mali byť jeho spolubratia saleziáni prítomní na facebooku, či twitteri uviedol spásu mladých. „Aby sme komunikovali Božiu lásku miliónom mladých, ktorí žijú na digitálnom kontinente“.

Pápež vidí mnoho mladých a dáva im seriózne výzvy

Pápež František sa nebojí stavať pred mladých vážne, až provokačné otázky, ktoré sa týkajú osobných tém. Pozýva mladých rozmýšľať. Nepozýva iba k akejsi citovej viere, ale k serióznemu postoju, ba ako otec, kladie aj vážne návrhy pre budúcnosť. Napokon, nie je to len o slovách.

František o zvláštnych kresťanoch, čo v období krízy skrývajú vlastné talenty

Celé znenie generálnej audiencie pápeža Františka v stredu 24. apríla 2013.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V Kréde vyznávame, že Ježiš „zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych”. Dejiny ľudstva majú svoj počiatok v stvorení muža a ženy na Boží obraz a podobu a ukončia sa Kristovým posledným súdom. Na tieto dva póly histórie sa často zabúda; zvlášť viera v posledný súd nie je dostatočne jasná a pevná v srdciach veriacich. Ježiš počas svojho pozemského života často pripomínal skutočnosť svojho posledného príchodu.

V tichu a skrytosti v rodinnom živote i práci denné prežívanie viery prináša svetu prvenstvo Božej lásky

Celé znenie generálnej audiencie pápeža Františka v stredu 17. apríla 2013.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
...

Udalosti viery Cirkvi v roku 2013

Jednou z najväčších udalostí roka budú nepochybne Svetové dni mládeže v Brazílii v Rio de Janeiro v druhej polovici júla. Na najväčšom podujatí viery, aké Katolícka cirkev organizuje, očakávajú organizátori asi 2 milióny mladých z celého sveta. Pápež Benedikt XVI. príde do Ria vo štvrtok 25. júla a zostane tam až do nedele, kedy ukončí stretnutie slávením eucharistie.

Približne na začiatku pôstu sa očakáva vydanie novej encykliky Svätého Otca. V poradí už jeho štvrtá bude venovaná práve téme viery. Benedikt sa už venoval aj témam lásky a nádeje, ktoré spolu s vierou tvoria trojicu božských čností.

Pokračujúci Rok viery prinesie niekoľko veľkých stretnutí aj v samotnom Ríme.

V sobotu 18. mája, deň pred slávnosťou Turíc, sa stretnú na Svätopeterskom námestí zástupcovia laických hnutí. Bude to opäť pripomenutie veľkej témy Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý prebudil povedomie úlohy laikov v Cirkvi.

Takmer o mesiac neskôr, 15.-16. júna, sa bude vo Vatikáne konať stretnutie na tému života, pod názvom Evangelium vitae. Encykliku s rovnakým názvom o hodnote a nenarušiteľnosti ľudského života vydal pápež Ján Pavol II. v roku 1995.

Na začiatku prázdnin 4.-7. júla sa uskutoční vo večnom meste svetové stretnutie seminaristov, novicov a noviciek a tých, ktorí sa pripravujú na duchovné povolanie.

Ani v tomto roku nebudú chýbať svätorečenia. Tradične to býva na jeseň, dátum zatiaľ nie je stanovený. Je však isté, že to bude nateraz rekordné svätorečenie, pretože pápež podpísal pred Vianocami dekrét o 800 mučeníkoch z mestečka Otranto na pobreží Jadranského mora, na úplnom spode tzv. „čižmy“ Talianska, ktorí boli umučení v roku 1480. Svoju prvú svätú dostane aj Kolumbia. Nepotvrdené ale veľmi pravdepodobné je aj blahorečenie pápeža Pavla VI, ktorý priviedol Druhý vatikánsky koncil do zdarného konca a začal s jeho uplatňovaním v praxi. Viac o ňom tu.

V kolégiu kardinálov, ktorí sú najbližšími spolupracovníkmi pápeža pri vedení Cirkvi, dosiahne tento rok desať členov vek 80 rokov a stratia možnosť vstúpiť do prípadného konkláve a voliť nového pápeža. Počet kardinálov voliteľov tak bude na Vianoce iba 109. Je preto možné, že pápež sa aj v tomto roku rozhodne vymenovať nových kardinálov, aby doplnil počet voliteľov na maximálne možné číslo 120.

Vyvrcholenie Roka viery sa uskutoční na Slávnosť Krista kráľa 24. novembra.

„Adžornamento“ viery je stále témou dňa

Rok viery otvoril Benedikt XVI. vo štvrtok 11. októbra slávením svätej omše na Námestí sv. Petra v Ríme. Takmer trojhodinová bohoslužba začala sprievodom 262 biskupov, ktorí sa zúčastňujú na prebiehajúcej Synode o novej evanjelizácii (za Slovensko Mons. Stanislav Zvolenský, predseda biskupskej konferencie). Za nimi nasledovali kardináli a niektorí „pamätníci“ koncilu. Sprievod, ako to vysvetlil sám Benedikt XVI. v úvode omše, pripomenul samotné otvorenie Druhého vatikánskeho koncilu, keď do Baziliky vstupovalo vyše dvetisíc biskupov z celého sveta, jav, ktorý v dejinách Cirkvi nemal obdoby.

Nasledujúci deň dopoludnia prijal pápež na audiencii okrem predsedov biskupských konferencií aj niektorých zo 69 ešte žijúcich koncilových otcov. Prítomní boli aj ekumenický patriarcha Pravoslávnej cirkvi Bartolomej I. z Konštantínopolu a prímas Anglikánskej cirkvi Rowan Williams (obaja sa zúčastnili aj na otvorení Roka viery). Žijúci účastníci koncilu si od svojho vtedy mladého „kolegu Jozefa Ratzingera“ vypočuli úvahu o azda najspomínanejšom a najskloňovanejšom slove v súvislosti s koncilom – adžornamento, zdnešnenie, aktualizácia viery.

Pápež vníma, že pre niektorých bol tento výraz „nie celkom šťastný“: „Som presvedčený, že idea, ktorú blahoslavený Ján XXIII. zhrnul do tohto slova, bola a je stále jasná. Kresťanstvo by nemalo byť považované za «niečo z minulosti», ani by nemalo byť vnímané pohľadom, ktorý sa neustále obracia späť, pretože Ježiš Kristus je včera, dnes i naveky.“

Je to tento večný Boh, ktorý robí kresťanstvo „stále novým“: „Kresťanstvo je strom, ktorý je, takpovediac, vždy v rozpuku, vždy mladý.” A o tejto aktualizácii, o zdnešnení, pápež s rozhodnosťou povedal, že tu nejde o rozkol s tradíciou, ale naopak, ide o pretrvávanie vitality kresťanstva. Nejde o redukovanie viery, o jej úpravu podľa vkusu nejakej módy, či toho čo sa nám páči. „Naopak: rovnako ako konciloví otcovia, musíme ono «dnes», ktoré prežívame, uviesť do rámca tejto kresťanskej udalosti, musíme to «dnes» našej doby priblížiť k Božiemu «dnes».”

Ako už má vo zvyku, nevynechal pápež ani myšlienku o svätosti, o svätcoch, ktorými sa stávajú tí, čo v každej dobe prinášajú Boha do aktuálneho okamihu histórie a zároveň históriu do Božej večnosti. Aj dnes je dôležité a podstatné „privádzať mužov a ženy z každého miesta a každej doby k Bohu.“