Dominik Savio a ľudová zbožnosť

V nedeľu 5. mája sa v Ríme stretli zástupcovia rôznych bratstiev z celého sveta, aby v Roku viery oslávili svoj osobitný deň, s pápežom. František pre nich slúžil nedeľnú eucharistiu na Námestí sv. Petra a v homílii hovoril o význame ľudovej zbožnosti.

Don Bosco prináša na Slovensko to, čo vidíme na pápežovi Františkovi

Celkom bez ťažkostí môžeme objaviť jednu veľmi jasnú spoločnú črtu svätého Jána Bosca a pápeža Františka. Okrem toho, že obaja pochádzajú z toho istého talianskeho regiónu Piemont, spája ich aj vlastnosť ľahkej, bezprostrednej komunikácie s druhými, ktorá z nich robí milovaných ľudí.

Pravá ruka dona Bosca – na dosah ruky

Na Slovensku sú tisíce ľudí, ktorí sa cítia priateľmi dona Bosca. A teraz je DON BOSCO MEDZI NAMI. osobne.

Relikvia svätého vychovávateľa dona Bosca príde v apríli na Slovensko

V posledný deň januára oslavuje saleziánska rodina sviatok svojho zakladateľa svätého Jána Bosca (1815-1888). Oslavy na Slovensku majú príchuť očakávania, lebo od 11. do 30. apríla bude „Don Bosco medzi nami“. Také motto oznámili saleziáni pre trojtýždňovú púť relikvie tohto otca mladých, patróna katolíckych učiteľov a vychovávateľov, ale najmä svätého vychovávateľa. Táto púť relikvie je súčasťou prípravy na dvojsté narodeniny dona Bosca v roku 2015. V aktuálnom roku saleziánska rodina osobitne uvažuje o donovi Boscovi ako o vychovávateľovi, ktorý pedagogikou dobroty ponúka mladým evanjelium radosti.

„Veľkosť dona Bosca je v tom, že sa stal svätým tým, že pomáhal chlapcom stať sa svätými,“ povedal o ňom jeho deviaty nástupca a hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez v jednom z príhovorov na stretnutí saleziánskej rodiny v Ríme začiatkom tohto roka. „Don Bosco je postava mnohých tvárí, je ako diamant s mnohými vybrúseniami... Ale ja by som povedal, že Don Bosco je predovšetkým človek zapálený Duchom ... s veľkou citlivosťou voči potrebám mladých. Človek veľkej viery, ktorý veril v dielo, ktoré Duch Svätý konal cez neho v rôznych formách.“

Keď ide o relikvie, tradícia Cirkvi pozná od počiatku úctu k svätým, pri ich hroboch, kde sú uložené ich telá, alebo pred relikviami, čo sú časti ich tiel, vystavené na úctu. Hmotná prítomnosť relikvie umožňuje silnejšie uvedomenie si prítomnosti svätca, jeho vzťahu s veriacimi, a je možnosťou modlitby, vďaky, prosieb i konverzie.

Relikvie dona Bosca budú na Slovensku tri týždne počas veľkonočného obdobia. Prídu do každého saleziánskeho strediska, výnimočná bude ich prítomnosť aj v Sučanoch, kde je zariadenie pre mladých väzňov, ba neobídu ani národnú baziliku v Šaštíne, kde slovenské saleziánske dielo začínalo.

Relikvia dona Bosca v španielskom meste Rota, 9. októbra 2012

„Veľkým presvedčením dona Bosca bolo, že každý z nás je povolaný dosiahnuť plnosť života v Kristovi. A výchova sa pre neho stala privilegovaným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa,“ doplnil don Chávez svoje slová a pokračoval: „Čo dokázal urobiť don Bosco, to sme povolaní robiť aj my – byť schopnými predložiť mladým vysoké méty, ktoré môžu dosiahnuť. Dnes možno najväčším problémom nie je priemernosť mladých. Mladí majú srdcia hrdinov. Sme to často my, kto nie sme schopní predložiť im vysoké méty, aby ich dosahovali.“

Prísť sa modliť, prísť uvažovať o hodnote výchovy, o spôsobe ako ponúkať mladým evanjelium, svätosť, či prísť ďakovať ... to sú len niektoré motívy, nie málo dôležité, v tomto Roku viery a pri oslave výročia evanjelizácie našich predkov.
- - -

Časový harmonogram putovania relikvie dona Bosca na Slovensku v apríli 2013

11.4. príchod relikvie z Ukrajiny; Michalovce, 12.4. Humenné, 13.4. Prešov, 14.4. Košice, 15.4. Bardejov, 16.4. Poprad, 17.4 Rožňava, 18.4. Banská Bystrica, 19.4 Sučany, 19.4. Ružomberok, 19.4. Námestovo, 20.4. Dolný Kubín, 20.4 Žilina, 22.4. Dubnica nad Váhom, 23.4. Nová Dubnica, 24.4. Partizánske, 25.4. Trnava, 27.4. Šaštín – Stráže, 28.4. Bratislava Trnávka, 28.4. Bratislava Mamateyova, 29.4. Bratislava Miletičova, 30.4. Bratislava Miletičova – Dóm Sv. Martina , 30.4. – odovzdanie relikvie do Slovinska.

František Saleský, patrón žurnalistov, je svätým aj pre Anglikánov

zdroj: webjournal.sk

Svätý František Saleský je jeden z tých svätcov, ktorých životný príbeh a posolstvo svätosti zasahuje aj tam, kde by sme to možno nečakali. Jeho sviatok je 24. januára, je patrónom novinárov, spisovateľov, dokonca je patrónom hluchonemých, pretože rozvinul posunkovú reč tak, aby sa pomocou nej dalo vyučovať. Podľa neho pomenoval turínsky kňaz Ján Bosco svoju rehoľu – Saleziáni. Na Františkov sviatok pápeži už niekoľko desaťročí vydávajú posolstvo na tému komunikácie a médií. A to tento svätec, v 35-ke biskup vo vtedy takmer úplne protestantskej Ženeve, zomrel dosť dávno, roku 1622.

František Saleský sa stal pre mnohých bežných veriacich svojej doby i moderných čias učiteľom kresťanského života v každodennosti. Jeho spis Filotea (ukážka o priateľstve) sa dodnes uvádza ako jedna z veľmi vhodných kníh pre napredovanie v duchovnom živote.

František Saleský si získaval a získava ľudí svojou ľudskosťou, dobrotou, miernosťou a múdrosťou. Keď pristupoval k ľuďom, pozeral sa na ľudskú osobu ako na celok. Toto od neho v plnej miere prevzal don Bosco do svojho štýlu preventívnej výchovy a do svojej saleziánskej spirituality. Tento celistvý pohľad na človeka zahŕňa aj reálny pohľad na ľudskú slabosť: „Naša dokonalosť spočíva z veľkej časti v tom, ako dokážeme navzájom znášať svoje nedokonalosti,“ uvádza ako pripisovaný výrok Františkovi Saleskému webstránka wikiquote.

František Saleský vedel pre ohlasovanie evanjelia veľmi dobre využiť moderné prostriedky svojej doby. Po tom, ako Guttenberg roku 1455 vynašiel kníhtlač, František, ktorý sa narodil iba o zhruba storočie neskôr, roku 1567, (a tlač bola vtedy stále veľkou novinkou) neváhal ako biskup použiť modernú vec – tlač – vo svojej pastorácii. Keď ľudia neprichádzali počúvať  jeho slová do kostola, vytlačil svoje kázne na malé letáky a roznášal ich pod dvere ľuďom svojho mesta. „Niekto si to prečíta“. Pre tento prístup ho v roku 1923 Pius XI. vyhlásil za patróna novinárov a spisovateľov.

Na Františkov sviatok 24. januára pápeži od roku 1967 zverejňujú posolstvo k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa slávi na siedmu veľkonočnú nedeľu. Tohtoročné posolstvo je zamerané v súlade s rokom viery na tému ohlasovania pravdy a viery na sociálnych sieťach.

Napokon spomeňme ešte tri fakt: František Saleský je patrónom aj viacerých rehoľných inštitútov, tak ženských ako aj mužských; jeho spomienku vo vlastnom liturgickom kalendári slávia aj Anglikáni, a napokon, trochu možno prekvapivo, podľa tohto svätca je pomenovaný aj jeden z ostrovov štátu Seychely v Indickom oceáne – ostrov St. François Atoll. Má rozlohu niečo cez 17 hektárov a je neobývateľný.

Pápež Benedikt XVI. venoval Františkovi Saleskému svoju stredajšiu katechézu 2. marca 2011.

Vo viere nás vychováva Nepoškvrnená

Keď ešte bolo celé saleziánske dielo iba v plienkach a don Bosco iba mladý kňaz, v sakristii istého kostola v Turíne zaznel 8. decembra 1841 Zdravas. Don Bosco sa ho pomodlil s prvým chlapcom, ktorého sa ujal; a bol deň Nepoškvrnenej Panny Márie. Chlapec vďaka tejto prvej hodine katechizmu začal rásť vo viere a don Bosco vložil do toho jedného Zdravasu všetko. Saleziánska história hovorí, že jedinú kladnú odpoveď dal chlapec na otázku, či vie pískať. V tejto udalosti spred 171 rokov tak vidíme prítomnú radosť, výchovu vo viere, modlitbu a riadenie Panny Márie.

V tomto Roku viery má saleziánska rodina pred očami práve pedagogiku dona Bosca, známu aj ako preventívny systém. Táto výchova je založená na rozume, náboženstve a láskavosti. Don Bosco to nikde nevyčítal, on sa to učil v praxi. „Dám ti učiteľku,“ počul v sne, keď mal deväť rokov. Postupne objavoval a stále konkrétnejšie zažíval, že tá učiteľka – Panna Mária – ho naozaj vedie a ukazuje mu cestu. Až do takej miery, že súčasťou jeho životného presvedčenia bolo, že „toto všetko urobila Panna Mária“, Nepoškvrnená Pomocnica. „Toto všetko,“ to bolo najmä dielo výchovy, tej každodennej prítomnosti medzi chlapcami. Nepoškvrnená Panna Mária ho viedla, učila ho prežívať preventívny systém. Ba ona bola a je nielen vzorom, ale sama je vychovávateľkou vo viere. Je vzorom, lebo je Nepoškvrnená, to značí bez hriechu. Adam a Eva zapochybovali, nemali dôveru, že Boh je dobrý. Mária Bohu plne verila. Je teda vzorom, ale je aj vychovávateľkou. Ona priviedla dona Bosca v jeho výchovnom diele k tej základnej pravde, že Boh je dobrý a iba dobrý. Nepoškvrnená Pomocnica je aj dnes učiteľkou saleziánskej rodiny a my ju nasledujeme v jej viere. Jej viera nás vychováva.

Publikované ako editoriál v Don Bosco dnes, 6/2012

Nová blahoslavená Mária Troncattiová mala za spovedníka slovenského misionára

V sobotu 24. novembra vyhlásili v Macas v Ekvádore za blahoslavenú saleziánku Máriu Troncattiovú. Na slávnosti bol prítomný aj slovenský misionár v Ekvádore don Ján Šutka, niekdajší spovedník novej blahoslavenej.

Mária Troncattiová (1883 – 1969) pochádzala z Talianska. Rástla v početnej rodine, bola aktívna vo farskej katechéze a horlivá v prijímaní sviatostí. Roku 1908 vstúpila do rehole dcér Márie Pomocnice (saleziánky). Cez prvú svetovú vojnu pracovala ako ošetrovateľkou červeného kríža vo vojenskej nemocnici. Od roku 1922 pôsobila v Ekvádore, medzi Šuraomi v pralese. Misijné stanice v Macas, v Sevilla Don Bosco a v Sucúa vďačia za mohutný rozvoj práve jej. Bola zdravotníčkou, chirurgičkou, ortopédkou, zubárkou i anestéziologičkou. Bola misionárkou, vychovávateľkou a evanjelizátorkou. Ľudia ju volali madrecita – dobrá mamička. Podporovala tiež dôstojnosť šuarských žien a vznik manželstiev na základe osobnej slobodnej voľby. Zomrela pri leteckom nešťastí 25. augusta 1969.

Positio – dokument k jej blahorečeniu – uvádza na stranách 212-218 svedectvo saleziána kňaza Jána Šutku (*1930), ktorý sa v roku 1960, ako novokňaz, stal pravidelným spovedníkom sr. Troncattiovej, až do konca jej života.

„Od prvého stretnutia so sr. Máriou som pochopil, že ide o dušu obdarenú mimoriadnymi darmi Ducha Svätého. ... Veľmi sa zaujímala o druhých. V mojom prípade sa zaujímala o rodinu, a keď sa dozvedela, že moja rodná sestra je tiež saleziánka, napísala jej list. ... Môžem potvrdiť, že jej jednota s Bohom bola prameňom jej života a viedla ju k veľkým dielam. Vždy bola prvá v kostole, aby ráno meditovala utrpenie Ježiša Krista v modlitbe krížovej cesty. ... V tom, čo sa týka ekonomiky, sa plne spoliehala na Prozreteľnosť. ... Týždenne a s rehoľnou svedomitosťou pristupovala ku sviatosti spovede. Boli to spovede, ktoré mi prinášali mnoho duchovného dobra. ... Milovala svojich chorých a, medzi nimi, najmä najnúdznejších: Šuarov. ... Nenájdete v Sucúa a v okolí osobu, ktorá by nemala zážitok jej nezištnej lásky.“

Don Ján Šutka poskytol mesiac pred blahorečením sr. Troncattiovej rozhovor pre web saleziani.sk, v ktorom obšírnejšie hovorí o svojich zážitkoch s novou blahoslavenou. Medzi iným aj o tom, ako mu pri návštevách ponúkala pohár piva, lebo vedela, že ho ma rád. Hovorievala mu: „Toto je lepšie ako liek.“

Pozerajme svätým do očí ... aj na fotkách

Len tri dni pred slávnosťou Všetkých svätých je v kalendári spomienka na blahoslavenú „dievčinu v rifliach“ Chiaru Luce Badanovú (na obr. vľavo). Zomrela ako 19-ročná v roku 1990 a v septembri 2010 ju vyhlásili za blahoslavenú. Jej rodičia boli v ten deň asi najšťastnejší ľudia na zemi. O niekoľko mesiacov neskôr pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného svojho predchodcu, milovaného pápeža Jána Pavla II., ktorý Slovensko navštívil tri krát. Do tretice, v sobotu 24. novembra tohto roku, deň pred slávnosťou Krista Kráľa, vyhlásia v Ekvádore za blahoslavenú saleziánku sestru Máriu Troncattiovú. Zomrela v roku 1969. K týmto trom pokojne postavme do radu ďalších: sestra Zdenka Schelingová, biskup Pavol Gojdič, Páter Pio, pápež Ján XXIII., don Bosco. A mohli by sme pokračovať.

Práve pri týchto vymenovaných nám totiž môžu naskakovať zimomriavky: keď sa pozrieme na ich fotky. Nie na maľované obrazy, ale na ich fotky, dokonca na videá; a keď si pri tom uvedomíme ich momentálny stav – ich reálnu osobnú blaženosť v bezprostrednej Božej blízkosti...

Svätci nie sú mysteriózne osobnosti. To nie sú „pekné príbehy“ z knihy. Svätci sú ľudské osoby, ktoré reálne teraz „sú“ žijú v plnom šťastí. A my sa im na ich fotkách môžeme pozerať priamo do očí. Ako často práve takto vzniká v nás dialóg s nimi – modlitba. Predstava ako sa rodičia Chiary Luce Badanovej modlia k svojej blahoslavenej dcére nami môže trochu – v dobrom zmysle – otriasť. Oni to naozaj robia. Maľované obrazy občas navodzujú dojem, že tá osoba je predsa len tak trochu vzdialená. Fotka je niečo iné. Video je niečo iné. Jána Pavla II. sme videli, zažili, niektorí mu podali ruku; sestra Troncattiová (na obr. vpravo) písala list na Slovensko, poznala sa s ešte žijúcim saleziánom Jánom Šutkom, tiež misionárom v Ekvádore.

Rovnako reálni ako svätci, blahoslavení, ktorým sa môžeme pozerať do očí na ich fotkách, sú aj všetci ostatní svätí z predošlých stáročí. Sú to konkrétne živé osoby. A s konkrétnou živou osobou sa možno rozprávať úplne normálne. S úctou, ale familiárne, bez kvetnatých slovných zvratov. Nevieme si to predstaviť, nevieme to vysvetliť ako to funguje, ale s vierou vieme, že keď s nimi hovoríme (modlíme sa k nim), počujú nás. Rovnako, ako to veríme o Ježišovej a našej matke Márii. Prvej medzi svätými.

V deň oslavy „všetkých“ je veľká príležitosť porozprávať sa – osobne, súkromne, dôverne a familiárne – aspoň s niektorými. Reálne.