„Jasne vidím, že vec, ktorú Cirkev dnes najviac potrebuje je schopnosť liečiť rany a rozohrievať srdcia veriacich, a tiež blízkosť k druhým. Ja vidím Cirkev ako nemocnicu na poli po bitke. Je zbytočné pýtať sa ťažko raneného, či má vysoký cholesterol a cukor. Je treba ošetrovať rany. Potom môžeme hovoriť o všetkom ostatnom. Ošetrovať rany, liečiť rany... A treba začať odspodu.“
Svätý Otec František to povedal vo svojom prvom, dlhom interview (celá verzia v angličtine), ktoré poskytol pre renomovaný jezuitský časopis «Civiltà Cattolica». Rozhovorl vyšiel 19. septembra naraz vo viacerých jezuitských periodikách, v rôznych krajinách. Jezuita Antonio Spadaro sa s pápežom zhováral hneď viac ráz: 19., 23. a 29 augusta. Bergoglio ukazuje zatiaľ neuverejnený „preukaz“ svojej osobnosti, do ktorého patrí aj to, čo má rád z kultúry; uvažuje o dnešnej Cirkvi, a naznačuje priority pastoračnej práce.
Niektoré myšlienky zozbierané v skratke:
- Cirkev je nemocnicou na poli, v ktorej sa ošetrujú rany.
- Nemôžeme hovoriť iba o témach potratov, homosexuálnych zväzkov, či antikoncepcie.
- Cirkev potrebuje schopnosť ošetrovať rany a rozohrievať srdcia veriacich, a tiež blízkosť k druhým.
- Ja vidím Cirkev ako nemocnicu na poli po bitke.
- Treba ohlasovať to podstatné, to je to, čo priťahuje viac a zapaľuje srdcia, ako učeníkom z Emauz.
- Cirkev sa niekedy uzavrela do malých vecí, do nepatrných predpisov.
- Služobníci Cirkvi musia byť predovšetkým služobníkmi milosrdenstva.
- Hlásanie Božej lásky predchádza morálnym a náboženským povinnostiam. Dnes sa zdá, že prevláda opačný postup.
- Homosexuálne osoby sú „sociálni zranení“, lebo cítia, akoby ich Cirkev vždy odsudzovala.
- Homosexuáli: V živote Boh sprevádza osoby a my ich musíme sprevádzať, začínajúc z ich situácie.
- Ak sa prehnaným spôsobom dbá na náukovú istotu, alebo sa chce tvrdohlavo vrátiť minulosť, tak sa viera stáva ideológiou.
- Mám jednu dogmatickú istotu: Boh je prítomný v živote každej osoby. Aj keď bol život ako katastrofa, zničený zlozvykmi či drogami.
- Aj keď je život osoby ako zem plná tŕnia a buriny, vždy je tam miesto, kde môže rásť dobré semeno.
- Snívam o Cirkvi ako o matke a pastierke. Jej služobníci musia byť milosrdní, starať sa o ľudí.
- Organizačné reformy a reformy štruktúr sú druhoradé. Prvá musí byť reforma v správaní sa.
- Služobníci evanjelia musia byť schopní rozohriať srdcia ľudí, kráčať s nimi v noci.
- Ja som hriešnik, na ktorého Pán zhliadol. To som povedal, keď ma zvolili.
- Myslím, že vždy bude treba istý čas na to, žeby sa položili základy skutočnej, efektívnej zmeny.
- Vystríham sa robiť rozhodnutia improvizovane.
- Ja som rodený, rodený neporiadnik. Poriadok u Jezuitov veľmi ovplyvnil.
- Keď som bol mladý provinciál, bol som autoritatívny v rozhodnutiach, ale nebol som pravicový. (Pravicový – priklonený k vtedajšiemu politickému režimu v Argentíne. – pozn. prekl.)
- Myslím, že konzultácie sú veľmi dôležité. Chcem konzultácie reálne, nie formálne.
- Úrady rímskej kúrie sú v službe pápeža a biskupov: musia pomáhať miestnym Cirkvám, nie stať sa orgánmi cenzúry.
- Je tu znepokojujúce riziko zideologizovania a zneužitia Vetus Ordo (latinská omša).
- Ak má niekto odpovede na všetky otázky, to je dôkaz, že Boh s ním nie je.
- Vízia náuky Cirkvi ako monolitu bez odtieňov, ktorý treba brániť, je mylná.
- Boh sa zjavil ako príbeh, nie ako kompendium abstraktných právd.
- Som živý vďaka sestričke, ktorá mala „čuch“ a strojnásobila mi lieky.
- Čítal som I Promessi sposi (najslávnejší taliansky román – pozn. prekl.) tri krát a mám ho na stole, aby som ho čítal opäť.
- Film La Strada od Felliniho sa mi asi najviac páčil, a stotožňuje sa s ním.
- Obdivujem Caravaggia, jeho maľby hovoria ku mne.
- Musíme nájsť novú rovnováhu, lebo inak sa aj morálna budova Cirkvi zrúti ako domček z karát.
- Najdôležitejšia vec je prvé ohlasovanie: „Ježiš ťa zachránil!“
štvrtok 19. septembra 2013
pondelok 26. augusta 2013
Pokora a úsmev rímskeho biskupa spred 35 rokov
V auguste roku 1978 bolo konkláve, z ktorého iba po jednom dni, popoludní 26. augusta, vyšiel pápež Ján Pavol I.
Bola sobota a kardináli v konkláve zvolili za Petrovho nástupcu patriarchu z Benátok, Albina Lucianiho. Relatívne mladý, 65-ročný, si vybral meno Ján Pavol, z úcty k svojim dvom predchodcom. Jeho pontifikát trval neočakávane krátko, iba 33 dní. Zomrel 29. septembra.
Dôležitosť jeho pontifikátu označil jeho nástupca, Ján Pavol II., za v proporciách opačnú než jeho trvanie. Všeobecne sa na neho spomína ako na „usmievavého pápeža“, ktorý vzbudil mnohé nádeje.
Jeho pôvodná prax farára, a neskôr pastiera Cirkvi v Benátkach, jeho nestrannosť zoči-voči vatikánskej kúrii, jeho jednoduchý štýl vyjadrovania sa a prístupu k ľuďom, úsmev, témy hriechu a milosrdenstva – to všetko ho spája s dnešným pápežom Františkom.
Ján Pavol I. bol tiež veľkým katechétom. Tých niekoľko málo generálnych audiencií za jeden mesiac pontifikátu sa nieslo v duchu rozhovorov s inými, bez napísaných textov a v štýle, ktorému rozumeli aj menej vzdelaní. Luciani rovnako ako Bergoglio, prízvukoval milosrdenstvo. „Žiaden hriech nie je príliš veľký: akokoľvek veľká spáchaná vec bude môcť byť vždy prekrytá nekonečným milosrdenstvom.“
Ako pápež, ktorý mal heslo „Humilitas“, pripomínal: „Možno riskujem, že poviem niečo nevhodné, ale poviem to. Pán tak veľmi miluje ľudstvo, že niekedy dovolí aj veľké hriechy. Prečo? Lebo tí, čo ich spáchali, tie hriechy, keď sa obrátia, zostanú veľmi pokorní...“
Ako Bergoglio, ani Luciani neprestal chodievať do spovednice, keď ho vysvätili za biskupa. A rovnako mal kritický postoj k spravovaniu majetkov Cirkvi. Nie je žiadnym tajomstvom, že ako patriarcha v Benátkach nemohol stráviť bezohľadnosť zo strany zodpovedných osôb pri niektorých aktivitách Vatikánskej banky.
Ako František, tak už aj Ján Pavol I. mal jasnú predstavu svojho úradu ako služby pastiera. Štátnemu sekretárovi Villotovi povedal: „Hovorím vám celkom úprimne, že som predovšetkým kňaz, teraz som aj pápež, ale chcem byť pastierom, nie funkcionárom v úrade... Najprv som biskupom Ríma a potom pápežom. Viem, že sú to dve veci v jednej, ale ja nechcem byť postavou na vystavovanie pred mojimi farármi a mojím ľudom.“
Napokon, spoločné s Františkom majú aj prosbu o modlitbu. Pri prvom príhovore pred Anjel Pána, v nedeľu 27. augusta 2013, povedal: „Ja nemám ani múdrosť srdca Jána XXIII., ani prípravu a kultúru Pavla VI., ale som na ich mieste, musím sa usilovať slúžiť Cirkvi. Dúfam, že mi pomôžete svojimi modlitbami.“
spracované podľa vaticaninsider.it
Prepis z videa: o súkromnom vlastníctve.
„Súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho absolútnym a neodňateľným právom. Nikto nemá výsadu môcť užívať exkluzívne dobrá pre svoje výhody ponad to, čo je potrebné, keď sú tu tí, ktorí umierajú, lebo nemajú nič. Sú to vážne slová. Vo svetle týchto slov nie iba národy, ale aj my súkromne, osobitne my v Cirkvi, sa musíme pýtať sami seba: Naozaj sme naplnili Ježišov príkaz? Keď on povedal: Miluj svojho blížneho, ako seba samého.“
Bola sobota a kardináli v konkláve zvolili za Petrovho nástupcu patriarchu z Benátok, Albina Lucianiho. Relatívne mladý, 65-ročný, si vybral meno Ján Pavol, z úcty k svojim dvom predchodcom. Jeho pontifikát trval neočakávane krátko, iba 33 dní. Zomrel 29. septembra.
Dôležitosť jeho pontifikátu označil jeho nástupca, Ján Pavol II., za v proporciách opačnú než jeho trvanie. Všeobecne sa na neho spomína ako na „usmievavého pápeža“, ktorý vzbudil mnohé nádeje.
Jeho pôvodná prax farára, a neskôr pastiera Cirkvi v Benátkach, jeho nestrannosť zoči-voči vatikánskej kúrii, jeho jednoduchý štýl vyjadrovania sa a prístupu k ľuďom, úsmev, témy hriechu a milosrdenstva – to všetko ho spája s dnešným pápežom Františkom.
Ján Pavol I. bol tiež veľkým katechétom. Tých niekoľko málo generálnych audiencií za jeden mesiac pontifikátu sa nieslo v duchu rozhovorov s inými, bez napísaných textov a v štýle, ktorému rozumeli aj menej vzdelaní. Luciani rovnako ako Bergoglio, prízvukoval milosrdenstvo. „Žiaden hriech nie je príliš veľký: akokoľvek veľká spáchaná vec bude môcť byť vždy prekrytá nekonečným milosrdenstvom.“
Ako pápež, ktorý mal heslo „Humilitas“, pripomínal: „Možno riskujem, že poviem niečo nevhodné, ale poviem to. Pán tak veľmi miluje ľudstvo, že niekedy dovolí aj veľké hriechy. Prečo? Lebo tí, čo ich spáchali, tie hriechy, keď sa obrátia, zostanú veľmi pokorní...“
Ako Bergoglio, ani Luciani neprestal chodievať do spovednice, keď ho vysvätili za biskupa. A rovnako mal kritický postoj k spravovaniu majetkov Cirkvi. Nie je žiadnym tajomstvom, že ako patriarcha v Benátkach nemohol stráviť bezohľadnosť zo strany zodpovedných osôb pri niektorých aktivitách Vatikánskej banky.
Ako František, tak už aj Ján Pavol I. mal jasnú predstavu svojho úradu ako služby pastiera. Štátnemu sekretárovi Villotovi povedal: „Hovorím vám celkom úprimne, že som predovšetkým kňaz, teraz som aj pápež, ale chcem byť pastierom, nie funkcionárom v úrade... Najprv som biskupom Ríma a potom pápežom. Viem, že sú to dve veci v jednej, ale ja nechcem byť postavou na vystavovanie pred mojimi farármi a mojím ľudom.“
Napokon, spoločné s Františkom majú aj prosbu o modlitbu. Pri prvom príhovore pred Anjel Pána, v nedeľu 27. augusta 2013, povedal: „Ja nemám ani múdrosť srdca Jána XXIII., ani prípravu a kultúru Pavla VI., ale som na ich mieste, musím sa usilovať slúžiť Cirkvi. Dúfam, že mi pomôžete svojimi modlitbami.“
spracované podľa vaticaninsider.it
Prepis z videa: o súkromnom vlastníctve.
„Súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho absolútnym a neodňateľným právom. Nikto nemá výsadu môcť užívať exkluzívne dobrá pre svoje výhody ponad to, čo je potrebné, keď sú tu tí, ktorí umierajú, lebo nemajú nič. Sú to vážne slová. Vo svetle týchto slov nie iba národy, ale aj my súkromne, osobitne my v Cirkvi, sa musíme pýtať sami seba: Naozaj sme naplnili Ježišov príkaz? Keď on povedal: Miluj svojho blížneho, ako seba samého.“
sobota 24. augusta 2013
Ako uvažovať o žene ... podľa Lumen fidei
Podľa niektorých veriacich pápež František vyslovil príliš odvážnu vetu, keď povedal, že Panna Mária je väčšia než apoštoli. Povedal to v odpovedi na otázku o úlohe ženy v Cirkvi, keď sa ho na to opýtali novinári počas letu z Ria de Janeiro, 29. júla 2013, po Svetových dňoch mládeže.
pondelok 12. augusta 2013
Taká normálna viera, na ktorú si treba zvyknúť
Dozneli už veľké udalosti Svetových dní mládeže v Riu, dozneli aj dozvuky v podobe úvah, postrehov či spomienok. Zdalo by sa, že sa život vrátil do normálnych koľají. Pápež doletel do Ríma, ešte v to dopoludnie poslal ďakovnú myšlienku mladým na Twitteri a ...
pondelok 29. júla 2013
Pápež František poslal za osem dní 19 tweetov
Počas ôsmich dní svojej prvej zahraničnej cesty – do Brazílie na Svetové dni mládeže – pápež František zverejnil na sociálnej sieti twitter dohromady 19 krátkych myšlienok, akoby katechéz, tweet-ov. Jeho tweety sú uverejňované vo viacerých jazykoch: anglicky, taliansky, španielsky, portugalsky, francúzsky, nemecky, poľsky a dokonca latinsky a aj arabsky. Jeden tweet nesmie byť dlhší ako 140 znakov, čiže písmen a medzier dohromady. Všetky pápežove tweety slúžia na napĺňanie jeho poslania – posilňovať bratov vo viere, počas SDM najmä „mladých“ bratov a sestry.
nedeľa 7. júla 2013
Encyklika Lumen fidei o viere, ktorá otvára pohľad do budúcnosti
V piatok 5. júla 2013 predstavili vo Vatikáne prvú encykliku pápeža Františka. Zapíše sa do dejín ako encyklika zo štyroch rúk. Prvý apoštolský list pápeža Františka má názov Lumen fidei (Svetlo viery), a ako dielo o viere je tretím do série, ako to plánoval ešte Benedikt XVI., keď vydal najprv encykliky Boh je láska a Nádej spásy. Benedikt túto tretiu – Svetlo viery – pripravoval, a rozpracovaný text odovzdal svojmu nástupcovi. Pápež František ho prijal a dokončil. Sám o tom hovorí s bode 7 encykliky. (Preklad úryvkov do slovenčiny je iba neoficiálnym prekladom autora tohto blogu.)
piatok 21. júna 2013
Pápež chce kandidátov na biskupov ako pastierov blízkych ľuďom, s láskou k chudobe
Tieto slová povedal Svätý Otec František o výbere biskupov, keď sa prihovoril svojim nunciom, ktorí zastupujú Svätú Stolicu po celom svete, a na tri dni sa zišli v Ríme na pracovné stretnutie. Nech milujú chudobu, ... nech nemajú psychológiu „kniežat“, doplnil pápež František.
štvrtok 20. júna 2013
Ako sa pápež František za 100 dní dotkol Slovákov na Facebooku
Na slovenskej facebookovskej stránke „František, rímsky biskup, pápež“ sa medzi už vyše dvetisíc tristo priateľov stránky dostávajú denne myšlienky, fotky, videá o činnosť Svätého Otca Františka. Keďže pápež v týchto dňoch prekročí symbolických sto dní od svojho zvolenia, pozrime sa, aké obrazy a slová sa dotkli Slovákov na Facebooku.
utorok 11. júna 2013
Dvaja pápeži chcú blahorečenie Oscara Romera
Na Slovensku ho poznáme aj vďaka životopisnému filmu, ktorý vysielal už niekoľkokrát Televízia Lux. Salvádorský arcibiskup zastrelený počas omše, Oscar Romero. Kauzu jeho blahorečenia najprv pozastavili, ale ostatní dvaja pápeži ju „odblokovali“.
nedeľa 2. júna 2013
Treba sa pýtať, ako „dobrý pápež“ zmenil Cirkev
Pred päťdesiatimi rokmi, 3. júna 1963, zomrel pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli. Úcta k tomuto dnes už blahoslavenému pápežovi je stále živá a ani na Slovensku nechýbajú jeho ctitelia.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)