Boh je taký: vždy rozmýšľa s milosrdenstvom

Som rád, že vás môžem privítať na tejto mojej prvej generálnej audiencii. S veľkým uznaním a úctou prijímam tento spôsob svedectva z rúk môjho milovaného predchodcu Benedikta XVI. Po Veľkej noci sa opäť vrátime ku katechézam venovaným Roku viery. Dnes by som sa rád viac zameral na Veľký týždeň. ...

Celé znenie prvej generálnej audiencie pápeža Františka v stredu 27. marca 2013.

Čo znamená nasledovať Ježiša na jeho ceste na Kalváriu, v ústrety krížu a zmŕtvychvstaniu? Počas svojej pozemskej misie Ježiš prešiel cestami Svätej zeme. Povolal si dvanásť jednoduchých ľudí, aby boli s ním, zdieľali jeho púť a pokračovali v jeho poslaní. Vybral si ich spomedzi ľudu, ktorý bol plný viery v Božie prisľúbenia. ... Všetkých obdaroval prítomnosťou Boha, ktorý sa zaujíma o každého muža a ženu, ako to robí dobrý otec a dobrá matka s každým zo svojich detí. Boh nečakal, kým sa vyberieme za ním; on sám vykročil smerom k nám, bez vypočítavosti, bezhranične. Boh je taký: vždy prichádza s iniciatívou ako prvý a vychádza nám v ústrety.
...

Vo Veľkom týždni prežívame vrchol tejto cesty, tohto plánu lásky, ktorý sa tiahne celými dejinami vzťahov medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš vstupuje do Jeruzalema, aby urobil posledný krok, do ktorého zhrnie celú svoju existenciu: úplne sa daruje, nič si pre seba nenechá, dokonca ani život. ... Ježiš túto lásku, ktorá ho vedie k obetovaniu seba, neprežíva pasívnym spôsobom alebo ako nezvratný údel. Isteže, neskrýva svoju hlbokú ľudskú úzkosť pred násilnou smrťou, zveruje sa však Otcovi s plnou dôverou. ... Každý z nás to môže povedať: „Miloval ma a vydal seba samého za mňa“. Každý z nás môže vyznať: „za mňa“.

Foto: Facebook - Vatican Radio - English Section

Čo toto všetko znamená pre nás? Znamená to, že toto je aj moja, tvoja, naša cesta: prežívať Veľký týždeň nasledujúc Ježiša nie iba s vnútorným dojatím. Prežívať Veľký týždeň nasledujúc Ježiša znamená naučiť sa vyjsť zo seba samých – ako som to zdôraznil minulú nedeľu – aby sme mohli vyjsť v ústrety druhým, ísť na periférie existencie, vykročiť ako prví smerom k našim bratom a sestrám, predovšetkým k tým, ktorí sú najvzdialenejší, zabudnutí, takí, čo potrebujú pochopenie, útechu a pomoc. Ako veľmi je potrebné všade vnášať živú prítomnosť milosrdného a láskavého Ježiša!

Prežívať Veľký týždeň znamená vždy hlbšie vstupovať do Božej logiky, do logiky kríža, ktorá nespočíva predovšetkým v bolesti a smrti, ale v láske a v osobnom darovaní sa, ktoré prináša život. Znamená to vstúpiť do logiky evanjelia. Nasledovať, sprevádzať Krista, zostávať s ním, si vyžaduje „vyjsť“, vykročiť. Vyjsť zo seba samých, z unaveného a návykového prežívania viery, z pokušenia zavrieť sa vo vlastných schémach, ktoré blokujú horizont Božej kreatívnej činnosti. ... Dobre si zapamätajme: vyjdime zo seba, ako Ježiš, ako Boh vyšiel zo seba v Ježišovi a Ježiš vyšiel zo seba kvôli nám.

Niekto by mi mohol povedať: „Ale, otče, nemám čas“, „mám veľa práce“, „je to náročné“, „čo už len ja dokážem s mojimi slabými silami?, i s mojím hriechom a vôbec, s mnohými vecami“? Často sa uspokojíme s nejakou modlitbou, s roztržitou a nepravidelnou nedeľnou svätou omšou, s nejakým prejavom dobročinnosti. Chýba nám však táto odvaha „vyjsť“, aby sme priniesli Krista. ...

Boh vždy rozmýšľa s milosrdenstvom: nezabudnite na to. Boh vždy rozmýšľa s milosrdenstvom: je milosrdným Otcom. Boh myslí ako otec, ktorý očakáva návrat svojho syna a ide mu v ústrety, vidí ho prichádzať, keď je tamten ešte ďaleko... Čo to znamená? Každý deň chodil vyzerať syna, či sa nevracia domov. Taký je náš milosrdný ... Boh rozmýšľa ako samaritán, ktorý neprejde popri ranenom človeku bez toho, aby ho nepoľutoval. ... Boh rozmýšľa ako pastier, ktorý nasadí svoj život, aby bránil a zachránil ovce.

Veľký týždeň je časom milosti, ktorý nám Pán daruje, aby sme otvorili dvere nášho srdca, našich životov, našich farností – aká škoda, že je toľko zatvorených farností – našich hnutí a asociácií a „vyšli“ v ústrety iným, priblížili sa a priniesli svetlo a radosť z našej viery. Vždy vychádzajme! Robme to s láskou a Božou nežnosťou, s rešpektom a trpezlivosťou, vo vedomí, že síce my ponúkame naše ruky, nohy, naše srdce, ale Boh je ten, ktorý vedie a zúrodňuje každú našu činnosť.

Všetkým želám dobré prežitie týchto dní, nasledujúc Pána s odvahou, prinášajúc lúče jeho lásky všetkým, ktorých stretávame.