Dominik Savio a ľudová zbožnosť

V nedeľu 5. mája sa v Ríme stretli zástupcovia rôznych bratstiev z celého sveta, aby v Roku viery oslávili svoj osobitný deň, s pápežom. František pre nich slúžil nedeľnú eucharistiu na Námestí sv. Petra a v homílii hovoril o význame ľudovej zbožnosti.

Neorganizovať zasadania, ale modliť sa; nepísať memorandá, ale kľačať pred svätostánkom. Takto načrtol návrh programu k Roku viery pred vyše rokom, v marci 2012, nemecký prelát Wihlem Imkamp, duchovný správca mariánskeho pútnického miesta Maria Vesperbild. Ľudovú zbožnosť možno považovať za dôležitý prvok novej evanjelizácie. Táto zbožnosť sa spája s názornosť, na ktorej v novej evanjelizácii podstatne záleží, vysvetľuje nemecký kňaz.

Pápeži posledného storočia pri svojich pastoračných cestách pravidelne navštevujú mariánske pútnické miesta. Pápež František začal hneď po svojom zvolení, na druhý deň ráno, keď zašiel do hlavnej mariánskej baziliky v Ríme a priniesol na oltár Panny Márie kvety.

„Je potrebné znovu potvrdiť, že ľudová zbožnosť, dokonca aj keď to nie je vždy zjavné, prirodzene ústi do slávenia liturgie, ku ktorej by mala byť zameraná,“ povedal bl. Ján Pavol II. v jednom svojom príhovore v roku 2001.

Peter Caban z Katolíckej Univerzity v Ružomberku pre Postoy.sk pred rokom v máji zdôraznil, že sa nesmie opomenúť liturgický ráz ľudovej zbožnosti a nevyhnutnosť „prispôsobiť ju mentalite chápania dneška“.

Ako sa na to všetko pozrel pápež František v nedeľu 5. mája? Keďže pochádza z latinskoamerického prostredia, načrel do učenia tamojších biskupov, ktorí definovali ľudovú zbožnosť, poklad Cirkvi, „ako spiritualitu, mystiku, ktorá je miestom stretnutia s Kristom“. František tiež povedal, že počas stáročí boli rôzne bratstvá „akoby vyhňami svätosti pre mnohých, ktorí prežívali v jednoduchosti intenzívny vzťah s Pánom.“ František poukázal aj na rozmer aktivity bratstiev v Cirkvi a vyzval ich, aby boli ako „živé bunky, živé kamene“. A ako tretí prvok vyzdvihol misijnosť, ako vzťah medzi vierou a kultúrou. „Keď prejavujete vnútornú úctu Panne Márii, ukazujete na najvyšší spôsob realizácie kresťanskej existencie. ... Kráčať spoločne do svätýň a zúčastňovať sa na iných verejných prejavoch ľudovej zbožnosti, berúc so sebou aj svoje deti a zapájať iných ľudí, je samo o sebe skutkom evanjelizácie.“

A teraz k Dominikovi Saviovi. Chlapec z vidieka, ktorý sa za 15 rokov života stal svätým. Už pri prvom stretnutí so svojim budúcim duchovným otcom donom Boscom zafungovala názornosť: Don Bosco povedal: „Zdá sa mi, že je tu dobrá látka na šaty pre nášho Pána.“ A Dominik zareagoval: „Ja budem látka a vy teda buďte krajčír.“ V roku 1856 spolu s niekoľkými priateľmi založil apoštolskú Družinu Nepoškvrnenej, to, čo sa označuje v ľudovej zbožnosti ako bratstvo, spolok. Za jediným cieľom, aby si členovia pomáhali navzájom ku „realizácii kresťanskej existencie“, alebo inak ku svätosti, a získavali pre to aj druhých. Ako to povedal pápež František: vyhňa svätosti a živá bunka. Don Bosco sám považoval túto družinu za neoceniteľnú bunku zbožnosti vo svojom oratóriu. Po Dominikovej smrti a svätorečení v roku 1954 sa do ľudovej zbožnosti dostala i úcta k nemu a to najmä pre jeho orodovanie za nastávajúce mamičky. Táto prax je známa už aj na Slovensku ako stužka Dominika Savia. A napokon, Dominikov príklad života dodnes fascinuje tisícky mladých po celom svete, bez toho, aby Dominik sám niekedy prekročil hranice rodného Talianska. Mladí cez neho našli svoju formu ľudovej zbožnosti.